Pripomienka štrajku žien v New Yorku v roku 1857, organizovaného proti nízkym platom, dlhej pracovnej dobe a nehumánnym pracovným podmienkam, a udalosti z roku 1908, keď robotníčky z odevného priemyslu obsadili továrne v Chicagu – aj to sú dôvody, prečo Spojené národy oficiálne vyhlásili 8. marec za Medzinárodný deň žien. Stalo sa tak v roku 1975.
Aj keď je tento sviatok stále vyznačovaný v kalendároch, po Nežnej revolúcii vyvoláva v ľuďoch skôr rozpaky, pretože spomienky na vystretú ruku s kvetmi a každoročnou pozornosťou štedrého zamestnávateľa vo forme novučičkých utierok nechávajú tento sviatok v akejsi neistote – sláviť alebo nesláviť MDŽ tak, ako sa na sviatky patrí? Jeho aj tak dosť zvláštnu pozíciu akýchsi povinných a nanucovaných osláv ešte viac ohrozilo zavedenie Dňa matiek, ktorý si pripomíname druhú májovú nedeľu. Preto v niektorých rodinách veľmi rýchlo vymenili „komunistické“ MDŽ za oslavu mamičiek, babičiek, prababičiek... a pritom program osláv zostal nezmenený – aj v 21. storočí deti recitujú básničky, spievajú pesničky a mamičky dostávajú kvety.
Takže bez ohľadu na to, či už MDŽ slávite alebo nie, prajeme vám, milé ženy, nech si vás okolie všíma a vzdáva vám úctu nielen 8. marca, ale po celý rok.
