Zátišie, n. o., počítalo s tým, že ako po minulé roky aj tentoraz bude uzavretá Zmluva o poskytovaní finančných prostriedkov na rok 2007 s Nitrianskym samosprávnym krajom. Táto zmluva však nebola – pre nás z neznámych dôvodov – podpísaná predsedom NSK a dokonca zastupiteľstvo prijalo uznesenie, že zmluvu predsedovi ani neodporúča podpísať. Podľa nášho názoru však spĺňame všetky podmienky na jej uzavretie. Ani kontrola za rok 2006 z Úradu NSK nezistila žiadne nedostatky. Vo schválenom rozpočte sme boli a aj doteraz sme vedení. Z týchto finančných prostriedkov hradí naša organizácia bežné výdavky – nákup potravín pre klientov, faktúry za energie, resp. mzdy a odvody zamestnancov. Bez týchto financií nie je možné Zátišie prevádzkovať a podľa môjho názoru je plná zodpovednosť na NSK,“ vyberáme z písomnej reakcie riaditeľky Zátišia, n. o., Anikó Törökovej, ktorá je vo funkcii iba krátko.
Ako sme sa pri návšteve Zátišia dozvedeli od zamestnancov, vedenie sa v neziskovke vymenilo počas dvoch rokov asi štyrikrát. Naposledy mali výplaty na účtoch v januári 2007 a aj keď riaditeľka sľúbila, že nejaké peniaze zálohovo vybaví, veľké nádeje si nerobia. „Bývalé vedenie vzalo autá na lízing a vyplácalo ich peniazmi z dotácie, ktoré boli určené na chod Zátišia. Pre mňa osobne je tento stav psychickou traumou, lebo žijem bez manžela a všetky výdavky spojené s chodom domácnosti musím hradiť z jedného platu. Lenže keď plat nedostanete, čo potom? Na mňa s platením elektriny či plynu nikto nepočká,“ vyjadrila sa Božena Bokrošová, ktorá pracuje v neziskovke ako upratovačka.
Na chodbe sme našli sedieť i Andreja Trenčanského z Nitrianskej Stredy, ktorého otec býval v domove, no musel mu vybaviť preloženie do podobného zariadenia v Horných Obdokovciach – nie však z vlastného rozhodnutia. „Dozvedeli sme sa, že Zátišie ruší prevádzku, lebo sa zistili nedostatky ohľadom financií. Aké? Pokiaľ viem, bývalé vedenie pomíňalo peniaze klientov, ktoré sa nachádzali v depozite a boli určené na uhradenie výdavkov spojených s pohrebom. Každý z klientov (asi 40 ľudí) zložil do depozitu 20-tisíc korún, čiže otcove peniaze sú v nedohľadne. Riaditeľka nám povedala, že musíme čakať. Budova pôjde do konkurzu a keď ju niekto odkúpi, vyplatia nám dlžnú sumu. Otec tu žil dva roky. Konečne sa prispôsobil a teraz musí odísť do cudzieho prostredia,“ tvrdil nám A. Trenčanský.
Neziskovka má dlžoby aj voči Obecnému úradu v Nitrianskej Strede, čo nám potvrdila aj starostka Mária Majtánová. „Majú podlžnosti nielen voči zamestnancom a klientom, ale i voči obci, no snažíme sa byť ústretoví vzhľadom na problémy, ktoré zariadenie má. Pre obec bolo Zátišie prínosom, boli tam zamestnaní naši občania a mali sme tam umiestnených aj niektorých starších spoluobčanov.“
Na nezrovnalosti s finančnými prostriedkami zamestnancov i klientov sme sa tiež spýtali riaditeľky Zátišia. „So svojimi zamestnancami sme veľmi spokojní. Všetci do jedného vykonávajú svedomitú a obetavú prácu v prospech našich klientov. Keďže nemáme k dispozícii dotáciu na úhradu miezd zamestnancov (vrátane mojej), požiadavky zamestnancov bude možné uspokojiť až v ďalšom procese likvidácie. Pri preberaní funkcie štatutárnej zástupkyne mi bývalý štatutárny zástupca (riaditeľ) neodovzdal finančné prostriedky na nepredvídané výdavky, za čo je aj v plnej miere zodpovedný. Vykonala som kroky, aby boli tieto prostriedky vrátené na účet Zátišia, n. o., a následne vrátené klientom, ktorí na ne, samozrejme, majú nárok. Klientom, ktorí nastúpili do zariadenia po mojom vymenovaní za riaditeľku, som finančné prostriedky vrátila,“ uvádza riaditeľka A. Töröková.