Keďže po druhom vatikánskom koncile v roku 1965 nebola spoločensko-politická situácia naklonená k väčším zmenám v kostoloch, zmeny sa urobili len provizórne. Koncil okrem zmeny bohoslužobného jazyka z latinčiny na jazyk ľudu zmenil aj chápanie oltára. Oltárom sa stal odvtedy nie svätostánok, kde bola uchovávaná eucharistia a kde kňaz – chrbtom otočený k ľudu - slúžil omšu, ale centrom sa mal stať obetný stôl – teraz nový oltár. Väčšina kostolov sa tomu prispôsobila tým, že umiestnila v kostoloch stoly, novým prvkom sa stala aj ambóna (kazateľnica) v centrálnom priestore na očiach veriacich. Koncil však hovoril o tom, že by tieto nové prvky mali byť pevne spojené s podlahou.
Odstránia pridané, zbytok zosúladia s novou liturgiou
„Hlavný oltár má byť spravidla pevný. Pevným sa nazýva oltár, ktorého stavba je spojená s dlažbou, takže ho nemožno pohnúť. To by teda malo platiť aj o tomto našom oltári, ale nie je to tak. Tento oltár odnesú dvaja poriadni chlapi. Podľa tradičného zvyku má byť stolová doska oltára kamenná, a to z prírodného kameňa. Ani toto nie je splnené. Bývalý hlavný oltár treba usporiadať tak, aby svojím výzorom nevzbudzoval dojem, že oltár, na ktorom sa slávi omša, je len obetným stolom,“ vysvetlil dekan. Podobne ani ambóna by nemala byť prenosná, ale teraz ide v podstate len o prenosný pult.
Prípravy na pokoncilovú premenu topoľčianskeho kostola prebiehali dva roky. Svoj názor mala Liturgická komisia Arcibiskupského úradu aj pamiatkári. Napokon si dal Farský úrad v Topoľčanoch vypracovať tri varianty riešení a víťaznou sa stala predstava architektky Beáty Polomovej, členky Liturgickej komisie a pedagogičky na Slovenskej technickej univerzite.
Kruhové okno v čelnej časti sa pre ňu stalo hlavným motívom.
„Odstránené budú „zábradlia“, všetky provizórne prvky po druhom vatikánskom koncile, oltár z päťdesiatych rokov, horná podlaha by sa zmenila, spodná podlaha - to je ešte vec technického riešenia, a v návrhu máme aj zrušenie vysokých kamenných obkladov, ktoré boli dodatočne vložené,“ zhrnula v krátkosti sumár prvkov.
Ďalším nápadom je zreštaurovať krstiteľnicu a zároveň ju posunúť smerom dopredu. Oltár – obetný stôl by mal byť zhotovený
z bieleho mramoru a mal by byť oveľa masívnejší ako predchádzajúci. „Oltár plánujem plný, aby sa na ňom zachytili oči veriacich,“ vysvetlila architektka. Z rovnakého materiálu bude aj ambóna.
O ich výzdobe sa ešte bude uvažovať.
Od úrovne stojacich v lodi kostola bude presbytérium o štyri stupne zvýšené. „Pridanie nového stupňa bude vykonané reverzibilne, teda odňateľne, keby sa náhodou ešte čosi zmenilo v liturgii a aj z pamiatkárskych dôvodov. Ďalšie prvky z kameňa však budú mať pevný základ,“ skonštatovala.
V podstate by sa malo presbytérium prerobiť v duchu zásad druhého vatikánskeho koncilu, ale aj zároveň očistiť od sekundárnych – popridávaných architektonických prvkov.
Socha Sedembolestnej na iné miesto
Kostol je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie a túto skutočnosť pripomína aj oltárny obraz. Sčasti bol však prekrytý sochou Sedembolestnej Panny Márie, ktorá prešla aj nedávnou rekonštrukciou. Socha Sedembolestnej však bude premiestnená z čelnej časti nabok, do priestoru, kde je v súčasnosti Božské srdce Ježišovo. „V tomto meste je veľká mariánska úcta a sme si toho vedomí. Nejde o nejaké odsunutie sochy, ale práve naopak. Bude to dôstojné miesto a ešte bližšie k ľuďom,“ vyjadril sa
o zmene dekan M. Dragúň.
„Je to malá socha, asi 75-centimetrová, takže bude na podstavci a zdôraznená kruhom. Bude mať tmavé pozadie a bude osvietená z protiľahlého stĺpa, za ňou bude pozlátené sklo na obvode orámované modrou farbou,“ popísala projekt jeho autorka B. Polomová.
Tohoročná mariánsku púť by už mala byť v chráme s novým presbytériom a premiestnenou sochou. „Máme už vybratú firmu, v apríli, máji a júni by si robili len prípravné práce a potom v júli a auguste by už prišlo k realizácii. Začiatkom septembra by to malo byť hotové,“ nádeja sa dekan farnosti.
Autor: ab
