Na signál Operačného strediska v Trenčíne, ktoré 2. marca o 16.30 h nahlásilo hromadné nešťastie v Novákoch, vyslala nemocnica v Partizánskom na miesto nešťastia štyri sanitky s personálom a okamžite začala aktivovať traumatologický plán. Ako mám povedal riaditeľ NsP Partizánske Jozef Václav, tri prevozové sanitky a jedno vozidlo rýchlej zdravotnej pomoci vyštartovali v priebehu pätnástich minút: „Vzhľadom k tomu, že nebolo možné hneď určiť, koľko ľudí sa v podniku v čase výbuchu nachádzalo a koľko môže byť zranených, bolo potrebné v nadväznosti na ostatné nemocnice vytvoriť určitú kapacitu lôžok tak, aby sme boli schopní ošetriť v prvú chvíľu akýkoľvek nápor pacientov.“ Nemocnica, v ktorej sa v tom čase mali meniť zmeny, začala okamžite plniť traumatologický plán – súbor opatrení, ktoré je v takýchto prípadoch nutné zabezpečiť. „V traumatologickom pláne sa hovorí, koho treba volať v takomto prípade. Obsahuje kontakty na jednotlivých členov medicínskych odborov, ktorých treba privolať podľa druhu zranení pri nešťastí. Čiže, ak by nastal chemický výbuch, treba zaktivovať predovšetkým oddelenia interného charakteru, ak by išlo o fyzické zranenia, tak by to boli bez výnimky všetky operačné obory vrátane chirurgie, ARO, ale aj gynekológia, ušno-nosné, krčné oddelenie, urológia, neurológia a ďalšie. Dôležité je, aby sa traumatologický plán neustále obnovoval, aby v ňom boli aktuálne údaje a kontakty,“ vysvetľuje Jozef Václav.
Keďže novácka tragédia sa odohrala v piatok, nemocnica bola v bežnom prevádzkovom režime s kapacitou naplnenou na sedemdesiat percent, takže voľných bolo 30 až 40 lôžok na rôznych oddeleniach. „Tento počet bol vrátane voľných lôžok na detskom oddelení, ale počítať s takýmito lôžkami je dosť problémové. Pripravených sme teda mali asi 30 akútnych lôžok na oddeleniach, ale aj na chodbe. Ak nastane podobná situácia, nerobia sa rozdiely ani medzi tým, či ide o ženské alebo mužské oddelenie. V tej chvíli je dôležité len to, aby boli voľné lôžka,“ zdôrazňuje riaditeľ.
Do tridsiatich minút po ohlásení nešťastia bolo v nemocnici pripravených pomáhať okrem pracovníkov, ktorí mali v tú dobu štandardne pracovať, ďalších 110 zdravotníckych pracovníkov, kompletné boli štyri operačné tímy. „Napriek tomu, že bol piatok, zvláštnou zhodou okolností tu boli v tej dobe kľúčoví ľudia, takže zvolanie tých najpotrebnejších chirurgov a anesteziológov netrvalo viac ako 20 minút. No pripravení neboli iba chirurgovia, zdravotné sestry, anesteziológovia, potrebná bola súčinnosť aj iných úsekov nemocnice, ako napríklad hematológie, biochémie, röntgenu, dialýzy. Veľmi dôležité bolo zabezpečiť dostatok materiálu, či už infúzií, liekov, obväzov,“ pripomína Václav.
Takto pripravený personál spolu s manažmentom nemocnice sledoval situáciu v televízii a čakal na možných pacientov. Napokon boli do nemocnice v Partizánskom privezení dvaja pacienti, ktorí boli hospitalizovaní s poraneniami dýchacích ciest vplyvom vdýchnutia toxických látok na mieste výbuchu. „Rozmiestnenie zranených záležalo od vedúceho záchrannej skupiny, ktorý ich distribuoval na miesto definitívneho ošetrenia. Mladú ženu a muža k nám priviezli ich rodinní príslušníci. V čase výbuchu boli asi 200 až 300 metrov od epicentra výbuchu, a to, ako to popisovali, bolo veľmi dramatické, v podstate si zachraňovali holé životy. Ako povedali, po výbuchu utekali pomedzi lietajúce kusy asi kilometer nevediac kam a privolali svojich rodinných príslušníkov, ktorí ich priviezli sem. Dva dni neboli schopní o tom vôbec rozprávať, potrebná bola aj prítomnosť psychológa,“ konštatuje riaditeľ nemocnice.
I keď väčšina zranených bola ošetrená a hospitalizovaná v bojnickej nemocnici, nemocnica v Partizánskom prešla veľmi reálnou skúškou aktivácie traumatologického plánu. Ako dodal Jozef Václav, nemocnica bola pripravená na podstatne viac pacientov: „Naša sanitka rýchlej zdravotnej pomoci, ktorá odišla pomáhať na miesto nehody, sa po dvoch hodinách vrátila a potom znovu odišla späť. O konštruktívnom konaní Operačného strediska v Trenčíne svedčí aj to, že asi do 30 minút po prvom telefonáte tu bola už aj sanitka z Topoľčian, ktorá mala fungovať v prípade, že by bolo niečo treba. Pôsobila tu asi dve hodiny a čakala na pokyn, ku ktorému napokon nedošlo, pretože to nebolo potrebné. Čo sa týka zdravotníckeho i ostatného personálu nemocnice, v tomto smere treba všetkým zainteresovaným poďakovať a skloniť sa pred ich postojom a ochotou pomáhať. Vôbec nerozmýšľali nad tým, čo je ich povinnosťou, ale každý išiel robiť to, čo bolo treba. Sestričky priviezli manželia svojimi vlastnými autami, nečakali, že po ne niekto príde. Zostal tu aj personál z predošlej zmeny, rozdelili sa úlohy pri zvolávaní potrebných ľudí. Bol to veľmi pekný pohľad, ako na pohotovosti čakalo nastúpených 40 - 50 ľudí, ktorí boli pripravení a ochotní pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú.“
Ak by sa, nedajbože, stalo podobné nešťastie v našej blízkosti, je veľmi dobré vedieť, že potrebná pomoc je naozaj pripravená a ochotná urobiť pre našu záchranu maximum.
