Kedy ste začali s vodným pólom?
Jozef Bilický: Najskôr som na základnej škole začínal ako plavec. Postupne som však prešiel k vodnému pólu, keď som začal u Paľa Kertesza. Potom som postúpil k Peťovi Kalinkovi/Bagojovi, kde som sa zaradil k svojmu ročníku (1983), ale nakoniec som z tohto ročníka zostal iba ja a dotiahol som to až do kategórie dospelých.
Juraj Bilický: S vodným pólom som začal pred deviatimi rokmi. Podobne ako brat, tak i ja som začínal s plávaním u pani Vestenickej. Postupne som však podľa brata prešiel na vodné pólo. Mojím prvým trénerom bol Tomáš Dolný, avšak ten ma dlho netrénoval a po ňom nasledoval Kalinka. Tam som sa stretol aj s chalanmi, s ktorými hrávam až dodnes. V súčasnosti má trénuje Ozábal v doraste a Ligocký u dospelých.
Čo vás priviedlo k tomuto športu, ktorý nie je veľmi rozvinutý, ale v Topoľčanoch má bohatú históriu?
Jozef Bilický: Ako plavec som už nedosahoval výsledky, nenapredoval som a predsa je pre chalana zaujímavejšie vodné pólo ako plávanie. V mojom prípade sa to napokon ukázalo ako dobrý ťah, pretože som hral aj za reprezentáciu a bol som dvakrát na Majstrovstvách Európy. Je to niečo iné ako plávanie a páčilo sa mi, že je to kolektívny šport.
Juraj Bilický: Brat je môj veľký vzor a podľa neho robím takmer všetko. Preto som aj kvôli nemu presedlal na vodné pólo.
Ako to berú doma rodičia, že majú dvoch synov športovcov a obaja hrajú v jednom družstve v Topoľčanoch?
Jozef Bilický: Sú veľmi radi, že sa neflákame a veľmi nás v tomto podporujú. Brat je ešte v mladom veku a pólo mu len prospieva.
V súčasnosti hrajú Topoľčany v najvyššej slovenskej súťaži – v Extralige. Prvoradou úlohou je určite záchrana v najvyššej súťaži. Ako by ste hodnotili doterajšie vystúpenie vášho družstva?
Jozef Bilický: Doterajšie vystúpenie ukazuje reálnu silu nášho mužstva, na čo máme. Veľa hráčov nám odišlo, ale i napriek tomu vidieť, že chalani, ktorí tu zostali, bojujú zo všetkých síl. Držíme to zatiaľ na tom postupovom mieste.
Starší Jozef patrí medzi najskúsenejších hráčov Topoľčian a mladší Juraj medzi najmladších hráčov. Ako vnímate tieto fakty?
Jozef Bilický: Spolu s Paťom Mišenkom a Marekom Gálisom som najskúsenejší, ale aj Juraj Michalides, Bohuš Ondraška a Marek Schneidgen sú hráči, ktorí už majú niečo za sebou. Výhodou je aj naša zápasová prax.
Juraj Bilický: Do družstva dospelých som prišiel ako prvý z tých mladých hráčov. Zo začiatku som veľa šanci nedostával a bolo to pre mňa ťažké. Po čase prišli do mužstva aj ďalší moji rovesníci – Samo Lacika a Jakub Lukačik. V súčasnosti jsú však Samo s Kubom lepší odo mňa, a tak oni dostávajú viac šancí. Aj tak si však od trénera vážim, že ma berie do A – mužstva. V doraste patrím k oporám družstva a hrám v základe. Sme celkom slušná partia a uvidí sa, ako nám vyjdú záverečné dorastenecké turnaje. Dúfam, že dobre.
Ako sa ti hrá proti rovesníkom z dorastu a aké je to nastúpiť v družstve dospelých?
Juraj Bilický: Za mužov je to úplne iné. V doraste je pomalšia hra a hráme v kľudnejšom tempe. V A – mužstve mám určite väčší rešpekt a každá chyba sa trestá gólom. Je to oveľa rýchlejšie a ťažšie. Tieto zápasy sú však aj dôležitejšie pre mňa.
Aké ambície máte, čo by ste chceli vo vodnom póle dosiahnuť?
Jozef Bilický: Moje ambície už nejaké veľké ani nemôžu byť, pretože pracujem vo firme s otcom. Vodné pólo už vlastne beriem ako doplnok a hobby. Chcem to však robiť aspoň na takej úrovni, aby som držal krok so slovenskou ligou. Keď sa dá, tak na tréning prídem, ale to sa už nestáva často. Veľký cieľ si už nekladiem, ale chcel by som ostať hrať, pokiaľ budem vládať.
Juraj Bilický: Mojimi ambíciami je určite sa len zlepšovať. Mám zatiaľ len osemnásť rokov a celý život pred sebou. Teraz máme na programe posledné dva dorastenecké turnaje a chceme zabojovať o tretie – štvrté miesto. Uvidíme, ako to dopadne. S určitosťou však chcem podávať oveľa lepšie výkony ako doteraz.
Pôsobíte v amatérskych podmienkach a trénujete len po večeroch. Aká je vaša tréningová morálka?
Jozef Bilický: U nás starších sú tréningy obmedzené zamestnaním. Keď na tréning môžem prísť, tak prídem. Starší chalani ako Bohuš Ondraška, Juro Michalides, Marek Schneidgen, Marek Gális a Vlado Hýroš chodia však pravidelne a udržiavajú sa v tréningovom tempe.
Juraj Bilický: My dorastenci nemáme po večeroch čo robiť, a tak si na tréningy nájdeme čas. Častejšie chodievame aj do posilňovní. V družstve máme približne piatich dorastencov, s ktorými pravidelne chodievam na tréningy. So staršími hráčmi je to už ťažšie, pretože viacerí maturujú, a tak sa učia. Dochádzka je však veľmi dobrá a morálka tiež, aj keď nájdu sa aj horší.
V polovici februára ste doma privítali Komárno a Sláviu UK Bratislava. Práve v týchto zápasoch sa vám naskytla možnosť odrazenia sa z dna tabuľky. Napokon ste oba zápasy vyhrali, a tak ste poskočili až na štvrtú priečku. Ako by ste hodnotili oba tieto zápasy?
Jozef Bilický: V oboch zápasoch som zaznamenal dokopy šesť gólov. S Komárnom to bol zápas o všetko. Slovenská liga je taká, aká je, a o vypadávajúcom rozhodujú dva zápasy. Preto sme do tohto zápasu vložili všetko a chceli sme podať čo najlepší výkon. Oba zápasy nám napokon vyšli. V zápase s Bratislavou sme body neočakávali, pretože pre chorobu nám chýbal Vlado Žembera s Marekom Schneidgenom. Mysleli sme, že to bude enormne ťažké, ale zvládli sme to. Verím, že pre tento rok je Extraliga pre Topoľčany zachránená.
Juraj Bilický: Obe stretnutia som prevažne presedel na lavičke. Z lavičky boli stretnutia veľmi dramatické. Ani nie tak s Komárnom ako s Bratislavou. Práve v zápase s Komárnom som si chcel zahrať dlhšie, ale nevyšlo to, kvôli mojim hlúpym chybám. Dúfam však, že to nabudúce napravím. So Sláviou odviedli chlapci maximum. Určite im zato všetci poďakovali. Najviac sa mi páčil gól Jakuba Lukačika na 9:7, čo bol podľa mňa a aj pána Kalinku jeho životný gól. Mrzí ma však, že som sa nemohol viac zapojiť do hry.
Autor: jaš
