Utorok, 26. september, 2017 | Meniny má Edita
Pridajte si svoje mesto

Naletela podvodníkovi a teraz sa bojí o strechu nad hlavou

Život píše veľa ľudských príbehov. Ten, ktorý vám teraz predstavíme, patrí Márii z dediny v okrese Topoľčany, ktorá – okrem toho, že jej osud nadelil do vienka nevyliečiteľné ochorenie s názvom schizofrénna psychóza – žije v strachu, že môže zo dňa na deň

Mária má 42 rokov a žije druhý rok v dedine pri Topoľčanoch. Presťahovala sa sem z Bratislavy s manželom Jurajom, s ktorým sa zoznámila v roku 1996 na liečení v Pezinku.
Strach ako syndróm
„Už v detstve sa u mňa prejavovala sociálna fóbia – mala som napríklad strach prejsť cez križovatku, strach, že to nezvládnem. Vtedy som si ešte neuvedomovala signál, že s mojou psychikou sa už začína niečo zlé diať. Všetko vyvrcholilo, keď som mala sedemnásť rokov a policajti ma predviedli vypovedať ako svedkyňu jednej krádeže. Vypočúvali ma štyria a robili si zo mňa neustále posmech. Keď som po štyroch hodinách vyšla z budovy, smiali sa mi stromy, cesta... A tak som sa ocitla prvýkrát v psychiatrickej liečebni na detskom oddelení v Pezinku, kde som bola dva mesiace,“ spomína si na minulosť Mária. Jej otec bol však presvedčený o tom, že dcéra nie je chorá, ale zlá, a tak ju vraj často trestal. „Začala som sa otcovi vyhýbať a útočisko som hľadala na psychiatrii. Našťastie mi na odporúčanie lekárky pridelili garsónku a život sa mi zrazu začal uberať priaznivým smerom. Našla som si kamarátky, s ktorými som sa chodila zabávať. Na jednej diskotéke som sa zoznámila so zahraničným študentom Simonom. Bol z Angoly. Zaľúbili sme sa do seba a začali spolu žiť. Ako 26-ročná som si povedala, že prišiel čas mať dieťa. Vysadila som lieky a za dva mesiace som zostala v druhom stave. Písal sa november 1989 a na Slovensku sa začala rodiť demokracia. Simon následne v decembri doštudoval a musel sa vrátiť do vlasti. Ja som žila iba pre to dieťa, ktoré vo mne rástlo,
a tešila som sa, ako sa oň budem starať.“
V júli 1990 sa Márii narodil syn Emanuel, no dlho si ho neužila. „Otec podvodom odo mňa získal podpis na papieri, že sa zbavujem starostlivosti o syna a zverujem ho do opatery mojim rodičom. Dokonca zariadil, aby som nebola v kontakte so Simonom – ten sa totiž vrátil na Slovensko naplánovať si s nami spoločnú budúcnosť. No vypršala mu platnosť turistických víz, a preto sa musel vrátiť naspäť do Angoly. Odvtedy som o ňom nepočula.“
Bez syna i svojprávnosti
Mária znášala odlúčenie od syna veľmi ťažko. Úzkosť a depresie ju opäť doviedli za múry psychiatrickej liečebne v Pezinku. Okrem syna prišla otcovou angažovanosťou aj o svojprávnosť. Jej slzami zaliate oči si všimol Juraj – bývalý bezdomovec a pacient s paranoidnou schizofréniou, ktorý sa tiež v tom čase liečil. Po čase sa dohodli, že si budú navzájom oporou a spoločnými silami sa budú snažiť zaradiť sa do normálneho života. Mária sa za Juraja vydala, vytvorila mu domov, vrátila pocit, že niekam patrí. On jej to opláca úprimným citom. „Hoci sa mi opäť podarilo nadobudnúť svojprávnosť, vedela som, že vzhľadom na moju a Jurajovu minulosť a s ňou spojené nepríjemné a stále sa vynárajúce spomienky by bolo najlepšie, keby sme sa odsťahovali z Bratislavy. Kúpili sme cez realitku dom v obci pri Topoľčanoch. Bol v hroznom stave, no tešili sme sa, že ho dáme do poriadku a budeme mať vlastnú strechu nad hlavou, záhradku, malé gazdovstvo. Peňazí nebolo veľa, preto sme si nejaké požičali z banky,“ opisuje Mária začiatky zadlžovania sa, ktoré však zďaleka nekončili.
Podvodník
Problémy údajne nanovo nastali, keď Márii lekári zistili hrčku v prsníku. „Bolo ju potrebné odstrániť, čiže ma čakala operácia. Vedela som, že Juraja nemôžem nechať v našom dome samého, preto som mu zariadila liečenie. Bola som bez peňazí, tak som sa vybrala poprosiť o ne otca, no nepochodila som. Zúfalá som sa vybrala domov. Na bratislavskej autobusovej stanici sa mi roztrhla taška a veci sa mi rozsypali na zem. S plačom som poprosila okoloidúceho pána, aby mi ich pomohol pozbierať. Bol veľmi ochotný. Predstavil sa ako Ján, mal český prízvuk a pozval ma na čaj. Keďže som bola v psychicky zlom stave, začala som neznámemu človeku slepo dôverovať a vyrozprávala som mu svoj príbeh, opísala momentálnu zúfalú situáciu a vyjavila problém s nedostatkom peňazí. Ponúkol sa, že mi pomôže vybaviť úver v banke za menšiu províziu.“ Ján teda splnil, čo sľúbil – Mária dostala peniaze, z 20-tisícovej pôžičky však iba polovicu, druhú polovicu zo sumy tvorila Jánova provízia – vraj na vyplatenie dlhu na nájomnom. Samozrejme, splácať sa ju zaviazala Mária. „Ján bol so mnou v neustálom kontakte. Keď som sa mu po krátkom čase zasa posťažovala, že potrebujem peniaze, povedal, že pozná spoločnosť, ktorá mi poskytne 100-tisíc korún do 24 hodín. Dohodli sme sa, že sa stretneme u mňa doma. Ján mal moju absolútnu dôveru, tak som súhlasila, čo dnes už ľutujem. Nemala som sa s kým poradiť, Juraj bol v Pezinku a ja vo svojom zlom psychickom rozpoložení som si vôbec neuvedomovala riziká, ktoré na seba beriem. Prišla pani, ktorá si nafotila náš dom a mňa ani vtedy nenapadlo okamžite stopnúť celú pochybnú transakciu. Bol tam predsa so mnou Janko a ten sa mi predsa snaží pomôcť...,“ rozrušeným hlasom nás Mária zasväcuje do udalostí spred konca minulého roka.
Varovanie aj pre nás
Keďže peniaze súrne potrebovala, podpísala všetky papiere, ktoré jej na druhý deň pán zo spoločnosti popodsúval pod ruku a
s Jankom za chrbtom si prevzala hotovosť – nie však sľúbených 100-tisíc, ale iba 38-tisíc korún. Zvyšok putoval pánovi zo spoločnosti ako úhrada poplatkov a prvej splátky (12-tisíc) a Jankovi (50-tisíc), lebo ten sa s Máriou dohodol, že so sumou pôjdu na polovicu – pri delení i splácaní a vraj mu nebude robiť problém dať tieto slová u notára na papier. No ako sa zakrátko ukázalo, problém to bol a veľký. No pre Máriu. „Janko sa prestal ohlasovať, neprišiel ani na dohovorené stretnutie. Preto som celú vec ohlásila polícii. Až tam mi otvorili oči a iba neveriacky krútili hlavami, ako som sa mohla takto nechať oklamať. Teraz sa súdim nielen s Jánom – buď polovicu pôžičky prizná alebo mi vráti peniaze, ale aj so spoločnosťou – o zrušení zmluvy, ktorá je postavená tak, že po druhej nesplatenej splátke (5 000 korún) nám môžu zobrať dom. V splátkovom kalendári na 36 mesiacov som našla ešte ďalšie „prekvapenie“ – posledná splátka je vo výške 100-tisíc korún! Túto sumu som v nevedomosti totiž považovala za výsledný sumár, nie za úroky...“
Koniec tohto príbehu zatiaľ nie je známy. Potešujúci je však aspoň fakt, že Márii nediagnostikovali zhubný nádor, čiže svoju myseľ môže sústrediť iba na jedno – ako sa dostať z momentálnej nepriaznivej životnej situácie s čo najmenšími ďalšími ranami na duši...


  1. Podvod v Topoľčanoch. Na zájazd nešli, aj keď zaplatili 1 516
  2. Výškovú budovu v Partizánskom uzatvorili. Pripravujú ju na zbúranie Foto 522
  3. Do Hrušovian príde DAC Dun. Streda 310
  4. Letné terasy pri kostole sa budúci rok neotvoria 292
  5. Slovan doma vyhral, udrel Rybanský 191
  6. Topoľčany opäť sklamali 124
  7. Voľby do VÚC 2017 Topoľčany: Zoznam kandidátov na poslancov 119
  8. Trénovali únik čpavku zo zimného štadióna 107
  9. Horné Obdokovce zabrali doma 102
  10. Voľby do VÚC 2017 Partizánske: Zoznam kandidátov na poslancov 43

Najčítanejšie správy

Topoľčany

Podvod v Topoľčanoch. Na zájazd nešli, aj keď zaplatili

Obvinená môže stráviť za mrežami až desať rokov.

Výškovú budovu v Partizánskom uzatvorili. Pripravujú ju na zbúranie

Primátor mesta pripustil, že bytoviek, ktoré by sa mohli zbúrať, je v meste viac. Bývalí nájomníci nechali po sebe spúšť.

Do Hrušovian príde DAC Dun. Streda

V 4. kole Slovenského pohára vo futbale vyžrebovali štvrtoligistovi z Hrušovian atraktívneho súpera.

Letné terasy pri kostole sa budúci rok neotvoria

Úrady vraj terasy pri kostole ticho tolerovali.

Slovan doma vyhral, udrel Rybanský

Partizánske doma uhralo remízu.

Blízke regióny

Z polikliniky miznú kľučky aj záchodové dosky + FOTO

Minulý rok išlo do opráv a údržby mestskej polikliniky na Družbe 270-tisíc eur. Hlavnou prioritou sú sociálne zariadenia, tie sú však aj najčastejším terčom vandalov.

Huby už konečne rastú

Po dlhšie trvajúcom suchu na hornej Nitre v posledných dňoch zapršalo a huby už konečne začali rásť.

Na plavárni v Trenčíne pribudnú bufety. Kolaudácia stále chýba

Na letnom kúpalisku v Trenčíne pribudne viac bufetov a sociálnych zariadení. Kúpalisko pritom stále funguje v režime predčasného užívania.

Integrované osvetlenie bude len druhým v Európe

Trenčín bude po Budapešti druhým mestom v Európe, ktoré bude mať moderné integrované osvetlenie.

Voľby do VÚC 2017 Trnava: Kandidáti na poslancov

Pozrite si kompletný zoznam kandidátov na poslancov vo voľbách do VÚC 2017 v obvode Trnava.

Všetky správy

Štvrtý titul? O rok naň Sagan môže zabudnúť

Trať majstrovstiev sveta v Innsbrucku v roku 2018 je samý kopec.

Milióny na jeho plat? Prieskumy ukázali, že Sagan sa oplatí, tvrdí jeho šéf

Tím Bora-Hansgrohe má za sebou prvú sezónu v najvyššej lige. Očakávali sme viac, ale napokon to nebolo zlé, hovorí šéf tímu Ralph Denk.

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní na Slovensku vyhýbať ťažšie

Ministerstvo financií vysvetľuje, že zmenou chce zakročiť proti agresívnemu daňovému plánovaniu a presunu ziskov mimo územia Slovenskej republiky.

Zánický: Sagan nepôjde do dôchodku tak neskoro ako iní pretekári

Petra Sagana musí cyklistika baviť. Nič iné ho v nej neudrží, vraví jeho mládežnícky tréner Peter Zánický.

Kam vyraziť