Sobota, 20. január, 2018 | Meniny má Dalibor
Pridajte si svoje mesto

Naletela podvodníkovi a teraz sa bojí o strechu nad hlavou

Život píše veľa ľudských príbehov. Ten, ktorý vám teraz predstavíme, patrí Márii z dediny v okrese Topoľčany, ktorá – okrem toho, že jej osud nadelil do vienka nevyliečiteľné ochorenie s názvom schizofrénna psychóza – žije v strachu, že môže zo dňa na deň

Mária má 42 rokov a žije druhý rok v dedine pri Topoľčanoch. Presťahovala sa sem z Bratislavy s manželom Jurajom, s ktorým sa zoznámila v roku 1996 na liečení v Pezinku.
Strach ako syndróm
„Už v detstve sa u mňa prejavovala sociálna fóbia – mala som napríklad strach prejsť cez križovatku, strach, že to nezvládnem. Vtedy som si ešte neuvedomovala signál, že s mojou psychikou sa už začína niečo zlé diať. Všetko vyvrcholilo, keď som mala sedemnásť rokov a policajti ma predviedli vypovedať ako svedkyňu jednej krádeže. Vypočúvali ma štyria a robili si zo mňa neustále posmech. Keď som po štyroch hodinách vyšla z budovy, smiali sa mi stromy, cesta... A tak som sa ocitla prvýkrát v psychiatrickej liečebni na detskom oddelení v Pezinku, kde som bola dva mesiace,“ spomína si na minulosť Mária. Jej otec bol však presvedčený o tom, že dcéra nie je chorá, ale zlá, a tak ju vraj často trestal. „Začala som sa otcovi vyhýbať a útočisko som hľadala na psychiatrii. Našťastie mi na odporúčanie lekárky pridelili garsónku a život sa mi zrazu začal uberať priaznivým smerom. Našla som si kamarátky, s ktorými som sa chodila zabávať. Na jednej diskotéke som sa zoznámila so zahraničným študentom Simonom. Bol z Angoly. Zaľúbili sme sa do seba a začali spolu žiť. Ako 26-ročná som si povedala, že prišiel čas mať dieťa. Vysadila som lieky a za dva mesiace som zostala v druhom stave. Písal sa november 1989 a na Slovensku sa začala rodiť demokracia. Simon následne v decembri doštudoval a musel sa vrátiť do vlasti. Ja som žila iba pre to dieťa, ktoré vo mne rástlo,
a tešila som sa, ako sa oň budem starať.“
V júli 1990 sa Márii narodil syn Emanuel, no dlho si ho neužila. „Otec podvodom odo mňa získal podpis na papieri, že sa zbavujem starostlivosti o syna a zverujem ho do opatery mojim rodičom. Dokonca zariadil, aby som nebola v kontakte so Simonom – ten sa totiž vrátil na Slovensko naplánovať si s nami spoločnú budúcnosť. No vypršala mu platnosť turistických víz, a preto sa musel vrátiť naspäť do Angoly. Odvtedy som o ňom nepočula.“
Bez syna i svojprávnosti
Mária znášala odlúčenie od syna veľmi ťažko. Úzkosť a depresie ju opäť doviedli za múry psychiatrickej liečebne v Pezinku. Okrem syna prišla otcovou angažovanosťou aj o svojprávnosť. Jej slzami zaliate oči si všimol Juraj – bývalý bezdomovec a pacient s paranoidnou schizofréniou, ktorý sa tiež v tom čase liečil. Po čase sa dohodli, že si budú navzájom oporou a spoločnými silami sa budú snažiť zaradiť sa do normálneho života. Mária sa za Juraja vydala, vytvorila mu domov, vrátila pocit, že niekam patrí. On jej to opláca úprimným citom. „Hoci sa mi opäť podarilo nadobudnúť svojprávnosť, vedela som, že vzhľadom na moju a Jurajovu minulosť a s ňou spojené nepríjemné a stále sa vynárajúce spomienky by bolo najlepšie, keby sme sa odsťahovali z Bratislavy. Kúpili sme cez realitku dom v obci pri Topoľčanoch. Bol v hroznom stave, no tešili sme sa, že ho dáme do poriadku a budeme mať vlastnú strechu nad hlavou, záhradku, malé gazdovstvo. Peňazí nebolo veľa, preto sme si nejaké požičali z banky,“ opisuje Mária začiatky zadlžovania sa, ktoré však zďaleka nekončili.
Podvodník
Problémy údajne nanovo nastali, keď Márii lekári zistili hrčku v prsníku. „Bolo ju potrebné odstrániť, čiže ma čakala operácia. Vedela som, že Juraja nemôžem nechať v našom dome samého, preto som mu zariadila liečenie. Bola som bez peňazí, tak som sa vybrala poprosiť o ne otca, no nepochodila som. Zúfalá som sa vybrala domov. Na bratislavskej autobusovej stanici sa mi roztrhla taška a veci sa mi rozsypali na zem. S plačom som poprosila okoloidúceho pána, aby mi ich pomohol pozbierať. Bol veľmi ochotný. Predstavil sa ako Ján, mal český prízvuk a pozval ma na čaj. Keďže som bola v psychicky zlom stave, začala som neznámemu človeku slepo dôverovať a vyrozprávala som mu svoj príbeh, opísala momentálnu zúfalú situáciu a vyjavila problém s nedostatkom peňazí. Ponúkol sa, že mi pomôže vybaviť úver v banke za menšiu províziu.“ Ján teda splnil, čo sľúbil – Mária dostala peniaze, z 20-tisícovej pôžičky však iba polovicu, druhú polovicu zo sumy tvorila Jánova provízia – vraj na vyplatenie dlhu na nájomnom. Samozrejme, splácať sa ju zaviazala Mária. „Ján bol so mnou v neustálom kontakte. Keď som sa mu po krátkom čase zasa posťažovala, že potrebujem peniaze, povedal, že pozná spoločnosť, ktorá mi poskytne 100-tisíc korún do 24 hodín. Dohodli sme sa, že sa stretneme u mňa doma. Ján mal moju absolútnu dôveru, tak som súhlasila, čo dnes už ľutujem. Nemala som sa s kým poradiť, Juraj bol v Pezinku a ja vo svojom zlom psychickom rozpoložení som si vôbec neuvedomovala riziká, ktoré na seba beriem. Prišla pani, ktorá si nafotila náš dom a mňa ani vtedy nenapadlo okamžite stopnúť celú pochybnú transakciu. Bol tam predsa so mnou Janko a ten sa mi predsa snaží pomôcť...,“ rozrušeným hlasom nás Mária zasväcuje do udalostí spred konca minulého roka.
Varovanie aj pre nás
Keďže peniaze súrne potrebovala, podpísala všetky papiere, ktoré jej na druhý deň pán zo spoločnosti popodsúval pod ruku a
s Jankom za chrbtom si prevzala hotovosť – nie však sľúbených 100-tisíc, ale iba 38-tisíc korún. Zvyšok putoval pánovi zo spoločnosti ako úhrada poplatkov a prvej splátky (12-tisíc) a Jankovi (50-tisíc), lebo ten sa s Máriou dohodol, že so sumou pôjdu na polovicu – pri delení i splácaní a vraj mu nebude robiť problém dať tieto slová u notára na papier. No ako sa zakrátko ukázalo, problém to bol a veľký. No pre Máriu. „Janko sa prestal ohlasovať, neprišiel ani na dohovorené stretnutie. Preto som celú vec ohlásila polícii. Až tam mi otvorili oči a iba neveriacky krútili hlavami, ako som sa mohla takto nechať oklamať. Teraz sa súdim nielen s Jánom – buď polovicu pôžičky prizná alebo mi vráti peniaze, ale aj so spoločnosťou – o zrušení zmluvy, ktorá je postavená tak, že po druhej nesplatenej splátke (5 000 korún) nám môžu zobrať dom. V splátkovom kalendári na 36 mesiacov som našla ešte ďalšie „prekvapenie“ – posledná splátka je vo výške 100-tisíc korún! Túto sumu som v nevedomosti totiž považovala za výsledný sumár, nie za úroky...“
Koniec tohto príbehu zatiaľ nie je známy. Potešujúci je však aspoň fakt, že Márii nediagnostikovali zhubný nádor, čiže svoju myseľ môže sústrediť iba na jedno – ako sa dostať z momentálnej nepriaznivej životnej situácie s čo najmenšími ďalšími ranami na duši...


Najčítanejšie správy

Topoľčany

Iba 16-ročný mladík bodol svoju matku do krku

Za tento skutok hrozí obvinenému trest odňatia slobody na päť až 12 rokov

Hokejisti vyhrali, opäť prišlo cez 1200 divákov

Domáci hokejisti už po zlepšenom výkone oproti stredajšiemu zápasu zaslúžene doma vyhrali.

Prekvapenie na topoľčianskom ľade

Vo výbornej atmosfére, o ktorú sa postarali oba fankluby, sa o víťazovi rozhodlo až v nájazdoch.

Nezamestnanosť v regióne láme každý mesiac rekordy

Partizánske má v súčasnosti menej nezamestnaných ako Topoľčany.

Dorastenci o titul v Partizánskom

Futbalový klub ŠK Slovan Šimonovany zorganizuje v sobotu 20. januára druhý ročník halového turnaja v kategórii U19.

Blízke regióny

Padli tresty za vraždu zmenárnika, do basy má ísť aj Tony z Vyvolených

Zmenárnika Ladislava Kováča prepadli začiatkom roka 2008 pri Matúškove v okrese Galanta, keď viezol tržbu zo svojej trnavskej prevádzky. Páchatelia zazmätkovali, muža zastrelili a ušli bez peňazí.

Hlavný ťah na Prievidzu bol ráno ochromený. Policajti vyčíslili predbežné škody

Nehoda sa stala na hlavnom ťahu, no komplikácie spôsobovala aj v centre mesta.

V Trenčíne vybudujú zážitkový park pre autistov

Oddychový a stimulačný park chcú sprístupniť aj deťom z okolia.

Neďaleko Prievidze horela chatka. Počas zásahu hrozil výbuch

V jednej z prievidzských obcí horela záhradná chatka. Hasiči požiar zlikvidovali za necelú hodinu a pol.

Ľudia z Kubrice zostali bez autobusov

Autobus číslo jedenásť, ktorý premáva medzi Trenčínom a Kubricou skončil v utorok popoludní krátko pred 14. hodinou v mimo cesty, vozidlo bolo naklonené v plote rodinného domu.

Všetky správy

Rybáriková: Keby mi to niekto povedal, pošlem ho na liečenie

Slovenská tenistka postúpila už do osemfinále Australian Open. Tak ďaleko nikdy nebola.

Najväčší tender tretej Ficovej vlády sa blíži do finále

ŽSR chcú modernizovať úsek za Bratislavou za viac než 300 miliónov eur.

Je až na konci svetovej päťdesiatky. Prečo cena Ronalda rapídne klesla?

Je to ako s nehnuteľnosťami. Ceny najlepších futbalistov určujú trh a kvalita.

Ďalšia šanca na referendum o brexite? Podporil ho Blair aj Farage

Aj Briti si myslia, že ak by o brexite hlasovali druhýkrát, rozhodli by inak.

Sagan sa nestane celkovým víťazom Tour Down Under, piatu etapu vyhral Porte

Slovenský cyklista ostal lídrom bodovacej súťaže.