Podobne ako aj iné obce chcú Veľké Kršteňany získať finančné prostriedky na zveľadenie a úpravu obce prostredníctvom dotácie z Európskych fondov a štátnych dotácií. Ich získanie však brzdí majetkovoprávne vysporiadanie obecných pozemkov a budov. „Ak chceme získať týmto spôsobom finančné prostriedky, musíme vyriešiť v prvom rade vysporiadanie pozemkov a obecných budov. Takmer na každom jednom z nich je niečo nevysporiadané. Na cintoríne nie je na liste vlastníctva dom smútku, kultúrny dom je na urbárskom pozemku, obecný úrad je tiež na súkromnom pozemku. Majiteľov musíme buď vyplatiť, alebo im ponúknuť zámenu pozemkov. V máji by mal byť schválený územný plán obce, v zmysle ktorého plánujeme po výkupe a majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov prípravu územia pre individuálnu bytovú výstavbu. Máme záujemcov o pozemky aj z iných obcí, takže možno sa nám sem podarí nejakých dotiahnuť,“ vysvetľuje Marián Staňo.
V rámci dotácie na akciu Obnovme si svoj dom, vyhlásenú ministerstvom kultúry, má obec rozpracované tri zámery. Prvým z nich je úprava zelene okolo kostola. Druhý projekt je zameraný na pritiahnutie turistov a zviditeľnenie obce. „Máme v obci jednu raritu. Geologický výskum odhalil v priestore za kultúrnym domom morskú mikrofaunu spred miliónov rokov. Morské usadeniny sú na tomto mieste tak viditeľné ako málokde na svete. O túto lokalitu sa zaujímali dokonca študenti geológie z Japonska, Indie a západnej Európy. Chceli by sme túto lokalitu sprístupniť verejnosti, prekryť svah s výskumnými vrstvami, doplniť informačné tabule. V tejto súvislosti by sme chceli spolupracovať aj s Jánom Sotákom z Geologického ústavu SAV, ktorý výskum viedol. V nevyužitých miestnostiach kultúrneho domu plánujeme zhromaždiť textový a obrázkový materiál a premietať aj diapozitívy o tejto lokalite. Myslím si, že týmto spôsobom by sme mohli Veľké Kršteňany zviditeľniť, veď podobné lokality sú na svete asi len tri,“ zdôrazňuje starosta.
Pamätná izba básnika
Tretím projektom je zriadenie pamätnej izby slávneho rodáka Pavla Gašparoviča Hlbinu, básnika kresťanskej moderny, v nevyužitých priestoroch kultúrneho domu. V pozostalosti tohto básnika, prekladateľa a literárneho kritika sa nachádza množstvo prvopisov, kníh a osobných predmetov. O písomnú pozostalosť mala záujem aj Matica slovenská, avšak na žiadosť básnika zostala vo Veľkých Kršteňanoch. „Pri príležitosti 30. výročia jeho úmrtia pripravujú koncom roka v Bobote, mieste jeho pôsobiska, spomienkovú slávnosť. My plánujeme spraviť pamätný deň v obci na budúci rok, keď bude 100. výročie jeho narodenia. Pri tejto príležitosti chceme vydať brožúrku o básnikovi, ako aj prezentovať ho na webovej stránke obce,“ hovorí o pripravovanom projekte Marián Staňo.
V rámci rekonštrukcií a opráv verejného majetku podala obec žiadosť aj o dotácie na ministerstvo financií. „Žiadosť sme podali už niekoľkokrát. Potrebujeme zrekonštruovať budovu materskej školy, kde sú problémy so statickými poruchami priečok. Potrebujeme tiež vymeniť okná, urobiť nové omietky. V budove škôlky je aj jedna nevyužitá miestnosť. Pôvodne to bola miestnosť na uhlie, ale keď sme prešli na plyn, zostala nevyužitá. Uvažujeme, že by sme z nej urobili internetovú miestnosť, ktorú by mohli využívať všetci naši občania. Nejde len o to, aby si tu mohli „zasurfovať“, ale aby sa aj naučili lepšie ovládať počítať, čo je v dnešných časoch veľmi dôležité najmä pri hľadaní zamestnania,“ konštatuje starosta.
Problémom zostáva
kanalizácia
Podľa slov starostu, jedným z najväčších problémov obce je v súčasnosti otázka vybudovania kanalizácie: „Je to akcia finančne veľmi náročná, preto sa ju snažíme riešiť v rámci regionálneho združenia Šípok. Oproti ostatným obciam však máme nevýhodu v tom, že odpadové vody sa budú musieť prečerpávať cez kopec do Šimonovian, čím sa nám zvýšia náklady. Problém s kanalizáciou nám komplikuje aj možnosť rekonštrukcie ciest a chodníkov. Musíme najskôr počkať na položenie prípojok kanalizácie k domom, aby sme potom cesty nemuseli zbytočne rozkopávať.“ V súvislosti s rekonštrukciou obecných komunikácií by sa malo tento rok začať s úpravou asi stometrového úseku cesty, ktorú museli pri oprave prípojky vody k cintorínu rozkopať. Ďalším problémom, ktorý chce vedenie obce riešiť iniciovaním stretnutia so všetkými zainteresovanými pri správe lesov, je znečistenie obecných komunikácií a rozbité poľné cesty, ktoré sú následkom prechádzajúcich vozidiel pri ťažbe dreva. „Tento rok máme naplánovanú aj úpravu krajníc a odvodňovacích jarkov popri komunikáciách. Jarky sú zasypané a keď je väčší dážď, voda steká do dvorov, zaplavené máme aj ihrisko. Aj keď cesty patria SSC, budeme sa snažiť dať túto situáciu do poriadku vo vlastnej réžii,“ dodáva starosta.
Autor: md