Nehoda pri odbočke na Nadlice sa stala príčinou ocenenia vojenského policajta Petra Paláka. Bola to zároveň prvá nehoda, kde zasahoval a hneď sa podieľal na záchrane života.
Situáciu nám popísal takto: „Vracal som sa z kontrolnej činnosti z Trenčína a na križovatke som videl nehodu. Bolo tam osobné vozidlo a dodávka. Zastavil som, lebo tam ešte nikto nebol, všetci iba prechádzali. Pozriem sa, čo sa stalo. V osobnom vozidle bol jeden muž, hlavu mal krvavú na spánkoch, tak som utekal do auta zobrať lekárničku. Zastavil som krvácanie tlakovým obväzom.
V druhom aute bol ďalší zranený, ale mal len ľahšie zranenia - narazenú panvu, bol pri vedomí, nebol ani v šoku, telefonoval, tak som sa venoval prvému vozidlu. Prišiel som naspäť k vážnejšie zranenému, jeden obväz si už dal dole, tak sa metal, dal som druhý tlakový obväz. Vodič bol zakliesnený – pod palubovkou mal nohy. Nemohol sa hýbať, nemohol dobre dýchať, bol už zelený, v miernom šoku a zapadol mu jazyk. Vytiahol som mu hlavu zo strany spolujazdca, povytiahol som mu jazyk a „naštartoval“ som ho. Zostal som tam do príchodu sanitky. Medzitým som zavolal políciu, záchranku, hasičov. Keď ho záchranka zobrala, riadil som premávku do príchodu policajtov.“
Odvtedy, ako zastavil pri nehode v Nadliciach 2. mája v minulom roku, ako keby sa s nehodami roztrhlo vrece. O týždeň bol svedkom nehody pri Bošanoch, ale nešlo o nič vážne. Vodič vozidla narazil do pňa, ale Peter Palák zostal na mieste až do príchodu polície. V Bánovciach nad Bebravou bol zase svedkom zrážky troch áut.
Najviac sa Peter Palák čudoval, prečo ostatní vodiči nezastavovali pri nehode. „Videl som, že autá prechádzali, na vozovke boli po nehode šrot, kusy skla, blatník. Prechádzali kamióny, autobusy, autá, bolo 15.30 h. Nebola noc, žeby nikto nešiel. Každý sa asi pozrel a pokračoval v ceste.
Na cenu Vojenský čin roka ho nominoval veliteľ útvaru. Z ocenenia v podobe plakety sa zatiaľ teší doma, ale keď si ju poťažká rodina, dostane sa plaketa do vitríny v kancelárii.