Na konci marca zaskočila verejnosť správa, že v Podunajských Biskupiciach sa taxikár stal obeťou mladého narkoman. Topoľčianskych taxikárov sme sa spýtali, či majú nepríjemné skúsenosti so zákazníkmi. Každý však chcel hovoriť anonymne, hoci problémy nepotvrdili. Odvolávali sa na to, že žijú v malomeste, kde každý každého pozná.
„Čoho sa máme báť? Je to nebezpečné, keď niekto niekoho prepadne, to sa však môže stať aj v obchode predavačke, nielen nám. Keby som mal na to myslieť od rána do večera, môžem sedieť doma a pozerať z balkóna,“ rozhovoril sa jeden z nich. S násilným útokom však skúsenosť nemá. Ani spoliehať na zbraň sa nechce. „Keď už bude chcieť človek niečo vykonať, tak to urobí, aj keď ma bude chrániť sedem pištolí. Veď útočník nebude vedieť, či mám alebo nemám zbraň a urobí ten čin tak či tak.“
Druhý sa zase spolieha na kurz sebaobrany, ktorý má za sebou. „Verím si, že sa obránim.“
Starší taxikár znova nepotvrdil domnienku o nebezpečnosti taxikárčenia. „Nikdy som nemal problémy, stali sa mi iba také maličkosti, čo ani nestoja za reč. Akurát sa stane, že zákazník nezaplatí, ale to napokon väčšinou vráti, lebo vozím stálu klientelu. Určite by som nešiel napríklad „naslepo“ do Nitry alebo do Piešťan.“