Presne sto rokov uplynulo 30. marca od chvíle, keď v malom domčeku v Nadliciach rodičom Anne a Františkovi Blaškovým prvýkrát zaplakal v náručí ich piaty syn Ernest. A práve v tento deň mu sudička nadelila do vienka nielen obetavosť, pracovitosť a skromnosť, ale aj dlhovekosť. Veď dožiť sa úctyhodných stých narodenín, to sa naozaj nepodarí len tak každému, hoci by si to mnohí z nás aj priali.
Život prichystal pánovi Blaškovi mnoho príjemných, ale i tých menej príjemných chvíľ. Po skončení vojenskej služby pracoval ako murár a kamenár v rôznych firmách. Svoju ruku k dielu priložil aj pri stavbe železničnej trate a tunela v Telgárte, kde strávil dlhší čas. Po roku 1950 nastúpil do podniku Pozemné stavby Nitra, kde pracoval až do svojho dôchodku.
Až ako štyridsaťročný sa rozhodol oženiť a založiť si rodinu. Narodenie jeho troch detí Ernesta, Ladislava a Adely patrilo medzi jeho najradostnejšie chvíle v živote. Keď ho po 22 rokoch spoločného života navždy opustila jeho 45-ročná manželka, musel pozbierať všetky sily a postaviť sa krutej rane, aby mohol čo najlepšie vychovávať svoje deti. Na pamiatku veľkej lásky jej vlastnoručne vytesal náhrobný kameň. Napriek tomu, že musel tvrdo pracovať, aby sa postaral a uživil svoje deti, našiel si čas aj na svoje záujmy. Jeho láska k prírode mu ponúkala veľa možností pre svoje záľuby, pri ktorých aspoň na chvíľu mohol zabudnúť na ťažkosti. Mnohým blízkym, ale aj tým, čo chodili po radu, neraz pomohol prekonať chorobu liečivými bylinkami, ktoré zbieral. Pestoval a šľachtil ovocné stromy a svoje skúsenosti a rady potom rozdával ďalej. Pôsobil v poľovníckom združení a do vysokého veku sa venoval aj včeláreniu.
A aký je jeho recept na taký dlhý vek? „V živote človeka zohrávajú dôležitú úlohu najmä tri faktory: gény, prostredie a výživa. Náš otec má po svojom otcovi a starom otcovi „tuhé korienky“, tiež sa dožil vysokého veku. Celý život ho obkolesovala príroda, ku ktorej má nádherný vzťah. A čo sa týka výživy, vždy si doprial poriadne jedlo. Klobáska, slaninka. Aj dnes mu ešte veľmi chutí a vie sa dobre najesť. Nikdy neholdoval alkoholu. Ale najdôležitejšie je, že bral život tak, ako prišiel. S úctou. Jednoducho si ho vedel a vie vychutnať,“ prezradil o svojom otcovi jeho syn Ladislav.
Dnes, keď má pán Ernest sto rokov a nohy ani sluch mu už celkom dobre neslúžia, svoj čas trávi najradšej v kruhu svojej rodiny. Pamäť má ešte naozaj výbornú a tak dokáže aj hodiny rozprávať o tom, čo všetko zažil. Veď uznajte, sto rokov je na zážitky naozaj dosť.
