Bývalého kamaráta brutálne dobodal nožom

Pokojnú atmosféru brodzianskeho parku narušila tragická udalosť, ktorá si vyžiadala život iba 16-ročného Stanislava. Toho pre údajné dlhodobé osobné nezhody dvadsiatimi dvomi bodnými ranami zniesol zo sveta bývalý 18-ročný kamarát Michal. Vražednú zbraň – nôž o dĺžke 26 cm – hľadali policajti spolu s hasičmi v pondelok 16. apríla v parku až do večerných hodín. Krátko po jeho nájdení sa v policajnej cele ocitol aj samotný páchateľ.
Čo sa v osudný večer vlastne udialo? Podľa niektorých výpovedí bol Stano v miestnej krčme, keď mu zazvonil mobil. Odišiel von a keďže sa dlho nevracal, kamaráti išli za ním. Stana našli dobodaného v parku a snažili sa ho oživiť, ale už sa im to nepodarilo. „Nemám vám čo k tomu viac povedať, iba to, že sme ho našli. Počul som, že obvinili jedného chalana, no neviem, či už ho vyšetrovali alebo nie, takže ani k tomu sa nebudem vyjadrovať,“ nebolo do reči jednému z mladíkov, ktorí našli Stana v parku. Ako sme sa však dozvedeli od starostu Brodzian Antona Zimu, Stanislav nebol práve najvzornejším dospievajúcim mladým mužom. „Park je miesto, kde sa vraj už dlhší čas stretávajú rôzne skupinky mladých ľudí a ich záujmom sú drogy. Stano údajne medzi nich tiež chodil. Michal bol Stanov najlepší kamarát, no počul som, že mu Stano prebral dievča a odvtedy naňho Michal zazeral. Tie rany mu Michal musel zasadiť v afekte, inak si to neviem vysvetliť. Pre dedinu je to veľký šok, pretože obaja pochádzajú z dobrých rodín...,“ vyjadril sa pre náš týždenník starosta.
Michal sa učil za mäsiara. Stanislava zo školy vylúčili v januári tohto roka. Potvrdil nám to riaditeľ Združenej strednej školy v Partizánskom Vladimír Ladziansky. „Áno, je to pravda. Museli sme ho vylúčiť pre veľa neospravedlnených hodín, zlú dochádzku a porušovanie vnútorného poriadku školy. Drogy? Neviem túto informáciu potvrdiť, ale ani vyvrátiť,“ poznamenal riaditeľ.
Vo štvrtok 19. apríla bolo na brodzianskom cintoríne veľmi veľa ľudí. So Stanom sa prišla rozlúčiť celá dedina – vrátane kamarátov či bývalých spolužiakov, ktorí zvierali v rukách kytice kvetov. Keďže zomrel mladý a slobodný človek, v smútočnom sprievode kráčali i dve nevesty – jedna oblečená v čiernych šatách so závojom rovnakej farby prehodeným cez tvár a druhá v šatách bielej farby. Šok, ktorý starosta spomínal, sa dal čítať z tvárí dedinčanov, ktorí iba neveriacky krútili hlavami a viedli medzi sebou tiché dialógy o udalostiach posledných dní.
Pre mladícku nerozvážnosť tak zbytočne vyhasol mladý ľudský život...