Uplynul týždeň a MY sme sa opäť vybrali brázdiť ulice, aby sme našli ďalšieho šťastného výhercu našej päťstokorunáčky. Tentoraz padla jasná voľba a naše červené autíčko sme nasmerovali rovno do Chynorian. Zamierili sme priamo do centra obce v nádeji, že i keď bol práve čas obeda, niekoho sa nám podarí nájsť. Oslovili sme prvú paniu, ale šťastie sme nemali. I keď nám prezradila, že MY Dnešok niekedy kupuje, najnovší výtlačok si nekúpila. Chvíľu sme vyčkávali, či na niekoho ešte nenatrafíme, ale keď nikde nikoho nebolo, zvolili sme inú stratégiu. Vybrali sme sa k bytovkám. Tu sme stretli pána na bicykli a hneď sme sa ho spýtali, či má najnovší výtlačok nášho týždenníka. „Ja už Dnešok nekupujem. Voľakedy som ho čítal, ale teraz už nie. Stojí veľa peňazí,“ odpovedal stručne. Rozhodli sme sa teda hľadať v uliciach. Zastavili sme pri staršej paniej, ktorá stála s lopatou v rukách pri vykopanej jame. „Veru nemáme MY Dnešok,“ krútila hlavou. Vtom sa však z vykopanej jamy ozval hlas: „Ale máme! Jasné, že máme!“ I keď sme ešte ani nevedeli, kto to z jamy kričí, bolo nám jasné, že výhercu už máme. „Ja kupujem Dnešok pravidelne, už si ani nepamätám odkedy,“ oznámil nám náš výherca Ľubomír Marko, keď nám priniesol najnovšie číslo. „Sú tam mnohé zaujímavé veci. Rád si prečítam rozhovory so známymi osobnosťami, zaujímavými ľuďmi, ale aj články o obciach. Samozrejme aj šport, hlavne ako naši futbalisti hrali,“ hovorí s úsmevom pán Marko, ktorému v novinách chýba trochu viac článkov z okresu Partizánske. A na čo svoju výhru použije? „Päťsto korún sa rýchlo rozkotúľa. Asi na také bežné výdavky. Vedel som, že táto súťaž v novinách prebieha, ale neveril som, že by ste mohli osloviť práve mňa. Päťsto korún, to veru poteší!“ Nuž opäť sa potvrdilo, že naozaj nikdy nemôžete vedieť, či to nabudúce nebudete práve vy. A stačí tak málo. Kupovať naše noviny MY Dnešok.
