Všetky exponáty dokumentujú charakter osídlenia na území mesta. Najstarším dôkazom osídlenia je časť kla z mamuta, ktorá slúžila ako hladidlo. Je z obdobia mladšieho paleolitu. Mário Žáčik zodpovedá hlavne za archeologickú časť výstavy. Najviac si cení náušnice z obdobia sťahovania národov. „Týchto náušníc je na území Slovenska veľmi málo. Sú výnimočné. Pri archeologických výskumoch sa nájde napríklad relatívne veľa rôznych nádobiek a ich častí. Na celom Slovensku sa našlo len zopár takýchto náušníc. Tieto topoľčianske našli na kostre, keď robil archeologický výskum Egon Wiedermann v lokalite Topoľčany – Hrad. Našiel tam kostru ženy z obdobia sťahovania národov. Nemala žiadne iné milodary, len držala v jednej ruke jednu náušnicu a druhá bola v oblasti panvy.“
Z obdobia stredoveku stojí za povšimnutie sudcovské žezlo z roku 1347. Bol to znak sudcovskej právomoci, ktorú udelil kráľ Ľudovít I. Veľký. Ide len o kópiu, ale zato vedľa je renesančné kreslo, ktoré patrí k originálom a je zo zbierky Tribečského múzea. „Je to typ nožnicového kresla, má prekrížené nohy. Čerpá tvarovo z čias starovekého Ríma. Pôvodne ho používali kurulskí magistráti. Múzeu ho už dávnejšie predal obyvateľ Topoľčian,“ povedala Katarína Beňová.
Časť výstavy dokumentuje aj život rodiny Stummerovcov. Najzaujímavejším kúskom je strieborná dóza na cigarety. „Je secesne vyzdobená. Nápis na nej hovorí, že je to dar barónovi a vyobrazuje jeden zo stummerovských cukrovarov,“ upozornila K. Beňová. K videniu sú samozrejme aj rôzne dobové písomnosti, hlavne z topoľčianskeho archívu, fotografie, predmety dennej potreby a umelecké kúsky.