Utorok, 26. september, 2017 | Meniny má Edita
Pridajte si svoje mesto

Emil Horváth: Nerád sa viažem na veci kvôli spomienkam

Emil Horváth ml. (61), hoci sa narodil v Nitre, prežil pol života v Martine. V tunajšom divadle vtedy pôsobil jeho otec Emil Horváth st. a neskôr aj on sám (1968 – 1976). K mestu v srdci Slovenska ho viaže silný vzťah aj preto, že sa počas svojho pobytu v ňom v jeho živote objavili dvaja najdôležitejší ľudia na svete – manželka a syn Tomáš. Zrejme tu zaúčinkovala neznáma sila. Viera Richterová bola Horváthova spolužiačka z VŠMU, kde tvorili s Milanom Kňažkom a jednou Maďarkou zvláštny, maličký ročník. Poznali sa dlho, no osud to načasoval tak, že sa do seba zaľúbili práve na martinskom javisku v hre Rómeo a Júlia.

Čo spôsobilo, že ste nevyrastali v rodnom meste pod Zoborom?
Mal som mesiac, keď Andrej Bagar zakladal v Martine profesionálne divadlo a oslovil môjho otca, aby sa stal jedným z jeho prvých hercov.
Vráťme sa do Martina o pár desaťročí dozadu. Čo ste robili vtedy?
Moje spomienky asi poputujú najprv na Ľadoveň. Tam som sa hrával a na výlety ma rodičia brávali na Mädokýš. Chodil som na gymnázium, v roku 1964 som maturoval a odišiel na štyri roky do Bratislavy na VŠMU. Skončil som ju práve v roku 1968 a zamestnal sa tam, kde môj otec – v martinskom divadle. Na Slovensku vládlo vtedy uvoľnené obdobie, mohli sme cestovať do zahraničia. Núkali sa mi celkom dobré možnosti. Mal som ísť točiť do Francúzska film Na kométe. Čítal som scenár, tešil sa z neho. Rovnako ako zo zájazdu do Ameriky. Lenže prišli Sovieti... Chcel som emigrovať, ale v ten deň som zaspal. Potom som už rodinu nedokázal opustiť. Vôbec som si nevedel predstaviť, ako budem v takej situácii hrať divadlo. Lenže potom sa to akosi utriaslo. Svoj občiansky zástoj sme sa snažili vyjadriť cez klasiku. Takto som to robil osem rokov v Martine, potom som v roku 1976 odišiel do Bratislavy. A tu žijem už 31. rok, čo je presne toľko, koľko som prežil v Martine.
Utekali ste s rodičmi niekedy z mesta na vidiek? Kde to bolo?
Samozrejme. Chodili sme na Bystričku na chatu. Vtedy to bola síce chránená oblasť, no ockovi dali výnimku. Postavil si chatu na mieste pod tromi lipami, pod ktorými čítaval a fajčil prezident Masaryk. Otec bol prírodný človek, takže okolie a hory mám zlezené. Keď odchádzal do penzie, chatu aj byt predal a presťahoval sa do Podskalky, kde dožil a kde doposiaľ žije moja sestra.
Nerozmýšľali ste, že by ste ju kvôli spomienkam na otca získali späť?
Nie, lebo ako sa hovorí - dvakrát do tej istej vody nevkročíš. Už by to nebolo ono.
Váš ocko bol veľmi zručný. Dokonca aj chatu na Bystričke postavil vlastnými rukami. Zdedili ste túto vlastnosť po ňom i vy?
Bohužiaľ, tieto danosti má moja sestra. Pán Boh, ak teda je, je v tomto spravodlivý... Máte pravdu, otec bol absolútne všestranný človek, ktorý vedel ušiť topánky, vyrobiť nábytok. Neskôr som túžil po vlastnej chalupe na vidieku aj ja. Ja som ju kúpil a on mi ju z krčmy prerobil na niečo obývateľné. Po jeho smrti som ju však predal, lebo sa nerád viažem k niečomu kvôli spomienkam. Myslím si, že spomienka na človeka musí byť v hlave a srdci, nie ju pociťovať cez veci. V tomto som dosť zvláštny.
Za svoj herecký život ste získali desiatku ocenení. Poslednú vám prezident udelil v roku 2005. Bol to Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja kultúry. Nebola by škoda neprežiť radosť z nich, keby ste sa stali lekárom, ako ste pôvodne zamýšľali?
Áno, asi áno. Na medicínu som sa prihlásil, lebo som bol celkom slušne zdatný v chémii a biológii. A odmalička som so sestrou rád pitval dážďovky a podobne. Najradšej sme sa hrali s plyšovým medveďom na lekára. Najprv sme ho rozstrihali, a potom pozašívali... Okrem medicíny som si ale poslal prihlášku aj na FAMU a VŠMU, hoci nikto by u mňa predpoklady netušil. Bol som výrazne hanblivý a tichý... Lenže prijali ma. A keďže VŠMU robilo talentové skúšky v januári, cez ktoré som prešiel, takže na ostatné školy som už neskúšal.
Boli ste maminkin miláčik? Poznačilo vás to nejako?
Neviem. Mám taký pocit, že maminka to presne delila na sestru a mňa. V každom prípade mi vždy fandila a robí to aj teraz.
A čo váš syn?
Myslím, že to tak býva, že syn je viac naviazaný na mamu, lebo sa v jeho detstve vyskytovala viac ako ja. Ja som trávil veľa času v divadle, ktorého sa moja manželka kvôli synovi vzdala.
Nebolo niekedy vašej manželke ľúto, že ste známejší než ona?
Herectvo nie je futbal, že niekto vyhrá 1:0 a niekto 3:0. Popularita je svetská sláva. Určite k hercovi patrí v tom zmysle, že je to prirodzené, ako keď je kominár čierny. Ale to je otázka možností, masmédií. Moja žena je vynikajúca herečka, hrá so mnou v Divadle West a má veľký úspech. A aj to, že máme úspešného syna, je predovšetkým jej dielo. Keď bol malý, ostala v úzadí, aby bola matkou, nie herečkou. Vlastne ani neviem, ako môj syn vyštudoval. Že bol bezproblémový, to je asi jej veľká pečať.
Kde sa môžeme stretnúť s menom Tomáš Horváth?
Je spisovateľ, literárny vedec, prekladateľ, robí v akadémii vied, no na verejnosti sa neukazuje. Nemá rád zviditeľňovanie. Aj v detstve so mnou nerád podstupoval spoločenské udalosti, lebo ho hnevalo, že som bol známou osobnosťou, na ktorú sa upiera pozornosť. A tým pádom aj naňho. A to mu ostalo doposiaľ. Na rozdiel odo mňa je však „retroaktívny“ typ, ktorý si rád pripomína Martin, keď bol ešte malý. Keď prechádzame autom okolo Martina, niekedy ma poprosí, či by sme nevošli do mesta, aby si zaspomínal.


  1. Podvod v Topoľčanoch. Na zájazd nešli, aj keď zaplatili 929
  2. Letné terasy pri kostole sa budúci rok neotvoria 534
  3. Výškovú budovu v Partizánskom uzatvorili. Pripravujú ju na zbúranie Foto 377
  4. Slovan doma vyhral, udrel Rybanský 238
  5. Do Hrušovian príde DAC Dun. Streda 237
  6. Horné Obdokovce zabrali doma 132
  7. Voľby do VÚC 2017 Topoľčany: Zoznam kandidátov na poslancov 119
  8. Topoľčany opäť sklamali 101
  9. Trénovali únik čpavku zo zimného štadióna 69
  10. Aktuálne vydanie MY Topoľčianskych novín v predaji 35

Najčítanejšie správy

Topoľčany

Podvod v Topoľčanoch. Na zájazd nešli, aj keď zaplatili

Obvinená môže stráviť za mrežami až desať rokov.

Letné terasy pri kostole sa budúci rok neotvoria

Úrady vraj terasy pri kostole ticho tolerovali.

Výškovú budovu v Partizánskom uzatvorili. Pripravujú ju na zbúranie

Primátor mesta pripustil, že bytoviek, ktoré by sa mohli zbúrať, je v meste viac. Bývalí nájomníci nechali po sebe spúšť.

Slovan doma vyhral, udrel Rybanský

Partizánske doma uhralo remízu.

Do Hrušovian príde DAC Dun. Streda

V 4. kole Slovenského pohára vo futbale vyžrebovali štvrtoligistovi z Hrušovian atraktívneho súpera.

Blízke regióny

Z polikliniky miznú kľučky aj záchodové dosky + FOTO

Minulý rok išlo do opráv a údržby mestskej polikliniky na Družbe 270-tisíc eur. Hlavnou prioritou sú sociálne zariadenia, tie sú však aj najčastejším terčom vandalov.

Huby už konečne rastú

Po dlhšie trvajúcom suchu na hornej Nitre v posledných dňoch zapršalo a huby už konečne začali rásť.

Na plavárni v Trenčíne pribudnú bufety. Kolaudácia stále chýba

Na letnom kúpalisku v Trenčíne pribudne viac bufetov a sociálnych zariadení. Kúpalisko pritom stále funguje v režime predčasného užívania.

Integrované osvetlenie bude len druhým v Európe

Trenčín bude po Budapešti druhým mestom v Európe, ktoré bude mať moderné integrované osvetlenie.

Polícia obvinila Prievidžana, mal si nechať nájdený mobil

Za neodovzdanie nálezu mužovi hrozí trest.

Všetky správy

Milióny na jeho plat? Prieskumy ukázali, že Sagan sa oplatí, tvrdí jeho šéf

Tím Bora-Hansgrohe má za sebou prvú sezónu v najvyššej lige. Očakávali sme viac, ale napokon to nebolo zlé, hovorí šéf tímu Ralph Denk.

Merckx: Súperi Saganovi len nahrávajú

Saganovi stačí na to, aby vyhral, získať desať metrov pred súpermi. Pri menej selektívnych pretekoch, je to pre ostatných až ponižujúce, vraví legenda.

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní na Slovensku vyhýbať ťažšie

Ministerstvo financií vysvetľuje, že zmenou chce zakročiť proti agresívnemu daňovému plánovaniu a presunu ziskov mimo územia Slovenskej republiky.

Zánický: Sagan nepôjde do dôchodku tak neskoro ako iní pretekári

Petra Sagana musí cyklistika baviť. Nič iné ho v nej neudrží, vraví jeho mládežnícky tréner Peter Zánický.

Štvrtý titul? O rok naň Sagan môže zabudnúť

Trať majstrovstiev sveta v Innsbrucku v roku 2018 je samý kopec.

Kam vyraziť