Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Južná Amerika: Posledné ponožky a slipy odfúklo ďalším stopárom

Cez Venezuelu, Brazíliu, Bolíviu, Peru, Chile a Argentínu sa vydali dvaja Martinovia zo Slovenska. Celú cestu chceli používať zdvihnutý prst - stopovanie sa malo stať pre nich hlavným spôsobom premiestňovania. Za tri mesiace boli odhodlaní Martin Kretter

Dážď
Na cestu sa vydali presne na Silvestra 1999, takže štvrtina roku 2000 bola pre nich v znamení španielčiny a chvíľu i portugalčiny. Na juh amerického kontinentu dorazili práve v čase dažďov. „Na severnom pobreží neďaleko Caracasu, zrovna kde pristálo naše lietadlo, sa stala katastrofa. Po mohutných dažďoch sa zosunula pôda z okolitých kopcov a mesto, ktoré bolo pri letisku, bolo úplne zrovnané so zemou. Bolo tam veľa mŕtvych. To bol katastrofický scenár. Bola to krízová situácia, ale my sme si mysleli, že to zvládneme v pohode. V tom mestečku bolo 10-tisíc mŕtvych. Asi dve tretiny ľudí stratili strechu nad hlavou,“ vysvetľujú situáciu obaja. Vlastne aj ich fotky ukazujú, že takmer polovicu cesty prechádzali rozbahnenými cestami alebo vlhkými pralesmi. Cesty v niektorých menej rozvinutých krajinách vyzerali skôr ako korytá riek. Keďže infraštruktúra v týchto krajinách, najmä v Bolívii, nebola práve najrozvinutejšia, cesty boli plné bahna.
Prepad
Začiatok cesty bol vo Venezuele, ktorú po celom svete „popularizuje“ vysoká kriminalita a drogové kartely. To, že po ceste stretali ľudí žujúcich koku, ich až tak nešokovalo, ale ich stret s kriminalitou bol tvrdší. Mestečko pri letisku bolo vlastne zdecimované zosuvom pôdy. Na parkovisku autobusu si ich vyhliadli miestni výrastkovia, ktorí rabovali zbytky príbytkov.
„Namierili na mňa pištoľ, a tí, čo stáli okolo mňa, mi už ťahali batoh z chrbta. Pištoľou ma udreli po hlave. Druhý Martin sa im ubránil a zachránil svoje veci. Vlastne sa to stalo na obyčajnej ceste, a keď sa nám podarilo prejsť na druhú stranu cesty, kde boli ľudia, útočníci potom už za nami nešli. To bol nepríjemný zážitok. Vrátili sme sa na letisko a nahlásili na polícii, čo sa stalo,“ popisuje svoj zážitok Martin Kretter.
Cesta teda začala tak, že dvaja cestovatelia a stopári mali už iba jeden batoh. Našťastie, pasy a peniaze nezmizli. Zvyšnú batožinu si teda bratsky museli podeliť. Keďže každý mal len minimum vecí, jeden 15-kilogramový batoh sa stal šatníkom pre oboch. Odteraz Martin Kretter mal v ruke igelitku a v nej zabalené základné veci, spočiatku iba zubnú kefku a pastu. Až neskôr obetoval peniaze na malý batôžok.
Caracas iba prešli pre istotu taxíkom a na juh krajiny sa rozhodli vydať nie stopom, ale miestnou dopravou – autobusom. Prvá zastávka bola v prímorskom mestečku Puerto La Cruz. Vyzeralo ospalo, takže na chvíľu si pomysleli, že nebezpečenstvo je za nimi a zostalo v Caracase. „Mysleli sme si po tom našom zážitku na začiatku, že len vo veľkých mestách bude vysoká kriminalita a v malých nie. Prišli sme do Puerto La Cruz a išli sme po pláži. Vietor nám privial noviny a tam bolo napísané, že v Caracase práve vtedy za tých pár hodín, čo sme tam boli, zomrelo 37 ľudí a v Puerto La Cruz každý mesiac zastrelia jedného taxikára. Uvedomili sme si, že si musíme dávať pozor aj v menších mestách.“
V tomto mestečku sa rozhodli radšej prespať na maličkom opustenom ostrove. Ostrovčeky okolo mesta vlastne slúžili ako pláže. „Pláže, kde sa ľudia kúpu, sú iba krátke úseky, kde pristavia loďku. Keď sme chceli prenocovať, tak sme sa dali zaviezť na jeden takýto ostrov a prespali sme tam. Dohodli sme sa s nimi, že nás zoberú až ráno, ale zabudli na nás a naspäť sme sa teda vrátili s člnom, ktorý bral smeti.“
Stop a aj loď
Až ďalej od hlavného mesta sa odvážili stopovať. Chvíľu im robili spoločnosť aj dvaja venezuelskí skauti, s ktorými prišli až k hraniciam s Brazíliou. V Južnej Amerike je stopovanie bežným spôsobom dopravy. Veľa nákladných áut berie na korbu stopárov a za zvezenie si nechá platiť. Počas cesty mali šťastie aj na ľudí, ktorí ich pozvali k sebe domov.
„Zobral nás všetkých štyroch jeden pickup. Išli sme tri dni spolu. Na juhu Venezuely sú tzv. Stolové hory a aj najvyšší vodopád sveta - Angel. Voda padá do hĺbky 1 000 metrov. V Stolových horách je iný ekosystém, lebo neboli ovplyvňované faunou a flórou okolia, boli a sú izolované milióny rokov. Prenocovali sme v mestečku Santa Helena a potom sme išli s vodičom, ktorý nás zobral k svojim známym. Odbočil z hlavnej cesty a išiel rovno do pralesa.“
Dažďový amazonský prales prešli však už loďou z mesta Manaus po riekach: Rio Negro, Rio Amazon a Rio Madeira. Vlastne postupovali po trase, ktorú si neskôr vytýčil aj Rudolf Schuster. Trojdňová plavba ich vyšla lacno, asi na 30 dolárov a v cene lístka bola aj strava trikrát denne.
Desať dolárov si dvaja Martinovia už doma určili ako denný limit. Vraj sa v pohode doňho dalo zmestiť. Najväčšími položkami bola predsa len letenka a vybavenie víz. Niektoré víza si doniesli už z domu, ale iné zase vybavovali priamo na mieste. Dnes už do väčšiny krajín Južnej Ameriky víza nie sú potrebné.
Na lodi spali natlačení vo vnútri pod strechou na zavesených plachtách – hamakách, ktorá napokon Martinovi po tom, čo mu nezostala žiadna batožina, poslúžila neskôr aj ako prikrývka. „Jedlo na lodi ponúkali na etapy. Asi desať ľudí sa mohlo posadiť k stolu a museli sme sa postaviť do radu. Jediné, z čoho sme mali obavu, že varili z riečnej vody... ale bola prevarená a strava chutná – pečené kura s ryžou, polievka, a samozrejme výborná brazílska káva.“
Mesto Inkov
K zástavkám patrilo aj jazero Titicaca a mesto Cuzco – centrum ríše Inkov. K nezabudnuteľným zážitkom patril aj štvordňový výstup na Machu Picchu. Výstupy organizovali rôzne agentúry, ale oni išli samostatne. „Ide sa tam cestou - kamenným chodníkom Inkov, ktorý je vybudovaný cez hory. Chodník má asi 45 kilometrov. Ide sa podľa toho, kto ako vládze, 3 – 4 dni. Chodník začína vo výške 2 500 metrov, potom sa ide 3 500 – 2 500 – 2800 metrov. Ide sa vlastne hore - dole. Najvyšší úsek je vo výške 4 200 metrov. Z Cuzca nás autobus zaviezol na východzí bod, kde začínali všetci peší turisti, ale potom sme sa odčlenili. Boli tam značky, takže sme sa nestratili. Neboli sme tam predsa ani osamotení, všade boli turisti.“
Asfalt a more
Pekná asfaltová cesta sa vinie tisíce kilometrov pozdĺž pobrežia Tichého oceánu priamo cez najsuchšiu púšť sveta – Atacamu. Takmer týždeň išli na juh od Peruánskych hraníc pozdĺž celej krajiny do hlavného mesta Santiaga de Chile. Výhodou v horúčave bolo, že takmer pri ceste bolo aj more. Kedykoľvek sa mohli okúpať, alebo si oprať veci. More bolo však nevyspytateľné. „Keď sme sa chodili kúpať, hľadali sme také miesto, kde by bola pokojnejšia plytčina. Pozeral som, kde by sa dalo ísť, aj som si našiel vhodné miesto medzi kamenmi, ale zrazu prišla príliš veľká vlna. Vlna ma trochu zobrala po kameňoch. Problémom boli ostré koraly,“ opísal svoj nešťastný zážitok Martin Kretter. Doráňané telo si dezinfikoval iba vodou po holení. Keď sa zastavili v ďalšej rodine, mali šťastie na zdravotnú sestru a tá im poradila aj natieranie masťou.
Ako stopári vraj nemali žiadne problémy. Akurát v Argentíne na jednej benzínovej pumpe videli tabuľu s nápisom No Mochileros – žiadni batôžkári, takže dvaja Slováci prechádzajúc sa po krajnici s batohmi boli viac nápadní. Napokon mali šťastie a zobral ich kamión. Pri stanovaní však už na nich čakali policajti. „Nesmelo sa takto stanovať, ale povedali sme, že už ideme, odišli sme a bolo to v poriadku, lebo sme neboli dve noci na tom istom mieste.“
Počas cesty navštívili iba párkrát hotel, väčšinou sa spoliehali na stan. Cesta s minimom vecí sa im napokon zapáčila. Martin, ktorý prišiel o batoh už na začiatku, bol celkom rád, že nemusel vláčiť nič ťažké. „Vlastne vymenil som všetky veci, čo som mal na sebe, len topánky mi ostali. Nohavice po dvoch mesiacoch boli hrozné, tak som ich zahodil, tričko nám darovali, tepláky tiež, v Bolívii som si kúpil sveter. Tam bolo lacné oblečenie, za 10 dolárov sveter z lamy.“ Druhý Martin len potvrdzuje. „Cestou sme si všetko prali a raz už mal moje veci na sebe. Svoje slipy a ponožky mal opraté a sušili sa na korbe auta. Zafúkal vietor a všetko mu odfúklo. Takto prišiel o svoje posledné dve veci... Odfúklo ich ďalším stopárom.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  2. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  8. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  9. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  10. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 25 521
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 21 525
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 018
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 208
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 996
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 746
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 897
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 677
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 576
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Prekonal rakovinu, trénuje mládež. Ktoré dve chyby si Miro Ďurák najviac vyčíta?

Miroslav Ďurák bol prvým hráčom, ktorého draftovali do NHL priamo z Topoľčian.

Miroslav Ďurák s manželkou Danielkou a dcérkou Tamarkou.

MY PLUS: Pokojne zostaňte doma, náš týždenník MY si teraz prelistujete už aj online

23 regionálnych titulov MY a niekoľkoročný archív online plus odomknutý exkluzívny obsah na 27 weboch MY - to je MY PLUS.

Po sídlisku niekto rozhadzuje jedlo

Labradorka Dafy dva dni zvracala a hnačkovala.

Pali so svojou labradorkou Dafy.

Koho sme vybrali do najlepšej jedenástky?

MY Topoľčianske noviny zvolili najlepšiu jedenástku VI. ligy ObFZ Topoľčany za jesennú časť súťažného ročníka 2020/2021.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Tu sú výsledky víkendového testovania na Orave. Prečo ste boli vy?

Za tri dni otestovali odberové tímy 91 505 ľudí. Do karantény poslali 3 904 infikovaných.

Už ste čítali?