Už nejaký ten týždeň vystupuješ na televíznej obrazovke televízie Joj - moderuješ Ranné noviny. Ako si sa tam dostala?
Ľudia z JOJ-ky si ma všimli ešte v čase, keď som moderovala spravodajstvo v inej televízii.
Zapáčila som sa im a navrhli mi, či by som išla k nim pracovať. Najskôr som váhala, keďže v tej dobe som mala dobrú prácu ako hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR, ale nakoniec som neodolala a vôbec to neľutujem. V televízii sme skvelý kolektív.
Čím všetkým si už v médiách prešla a čo ti to dalo?
Začínala som ako 16-ročná v
N-rádiu, chvíľu som bola aj v HIT FM v Partizánskom, potom v rádiu BETA... ale to všetko som absolvovala len ako externistka. Neskôr som odišla do Bratislavy do FUN rádia a tu sa to rozbehlo. V Bratislave som vyše troch rokov a za ten čas som sa veľa naučila. Momentálne sa však pohybujem skôr v printových médiách, takže ľudia možno ani netušia, že práve dnes si odo mňa prečítali článok. A občas prispievam i do týždenníka MY Dnešok. A čo mi to dalo? Veľmi veľa. Už to bude deväť rokov, čo som „pričuchla“ k práci moderátorky - redaktorky a neviem sa jej nasýtiť. I keď niekedy mám obdobie, keď s tým všetkým mám chuť seknúť, ale vzápätí si uvedomím, že ma táto práca baví a nemôžem bez nej existovať.
Každá minca má však dve strany - čo negatívne skúsenosti? Máš nejaké?
Vyslovene zlú skúsenosť nemám, ale nemala som ani na ružiach ustlaté. Človek je neustále pod tlakom, ale aj to sa dá zvládnuť, pokiaľ je vám práca, ktorú robíte, blízka. Ťažké je však nájsť si v médiách priateľov – hlavne z radov moderátoriek alebo redaktoriek, ale to je asi tiež normálne, keďže sme si jedna druhej konkurenciou. A napokon neistota - to je asi to najtrpkejšie, čo práca televíznej moderátorky prináša. Zrazu sa totiž môže zjaviť lepšia, krajšia, mladšia, priateľka nejakého vplyvného pána... Práve preto si veľmi dobre uvedomujem, že práca televíznej moderátorky je dočasná. Zatiaľ sa teším, že ju môžem robiť, ale pre istotu mám okrem televízie „ v zálohe“ aj inú prácu.
Chvíľu si sa venovala písaniu bulváru v jednom denníku. Je veľmi náročné plávať v bulvárnych vodách, keď k tomuto štýlu majú najmä celebrity odmietavý postoj?
Na bulváre nevidím veľa zlého. Bulvár jednoducho predáva. Ľudia ho radi čítajú, čoho dôkazom je predajnosť. Iste, nie je príjemné, keď sa nejaká celebrita o sebe dočíta nemilé veci, ale každý, kto verejne vystupuje, musí so záujmom médií počítať. A to, že sa v bulvári píšu vymyslené veci, nie je pravda. Možno sú trochu „nafúknuté“, ale podstata je založená na pravde. Celebrity sa často sťažovali, že čo som to popísala, ale na druhej strane boli radi, že som o nich vôbec napísala. Bulvár neodsudzujem, ale je pravda, že už by som ho nechcela robiť. Momentálne určite nie.
Si príkladom toho, že keď sa chce, všetko sa dá, len na to treba trochu trpezlivosti. Čo máš teda ďalej v pláne?
V prvom rade chcem úspešne dokončiť vysokú školu. Práve preto by som bola rada, keby moje súčasné pracovné záležitosti vydržali v terajšom stave minimálne ešte dva roky. Rada by som naďalej chcela pracovať v televízii, písať články a najnovšie sa chystám i moderovať v rádiu HEY. Niekedy nevládzem, lebo mám toho veľa, ale fakt, že ma to baví, mi pomáha dobíjať energiu. Škoda, že deň nemá aspoň 30 hodín...
V tvojom živote výrazne dominuje práca. Ale čo súkromie - prezradíš nám niečo z neho?
Súkromie? Mám ho tak málo, že ani neviem, čo mám na túto otázku odpovedať. V prvom rade som stále slobodná, preto by som celkom prijala, keby ma večer čakal doma niekto, s kým by som sa podelila o radosti či starosti. No zatiaľ som nedokázala skĺbiť prácu so vzťahom tak, aby obe veci do seba bez problémov zapadali. Preto nemám nikoho - ak nepočítam spolubývajúcu, ktorá je však tiež stále preč, lebo je novinárka. Veštica mi však vyveštila, že sa za dva - tri roky vydám, tak uvidím. (smiech)
