Po jedenástich rokoch spadli pólisti o priečku

Vodnopólisti Topoľčian skončili svoju sezónu na konečnom predposlednom piatom mieste, čo znamená, že po jedenástich rokoch sa pohli Topoľčany o jednu priečku dole nižšie. Táto sezóna však bola pre Topoľčany jedna z najkratších, pretože odohrali iba desať zápasov. Tento systém je viac-menej pre nich nevýhodný, keďže však slovenský zväz vodného póla rozhodol práve tak, nedalo sa nič o robiť. O zhodnotenie tohto trojmesačného ročníka sme požiadali trénera Topoľčian Jána Ligockého.
Ako by ste hodnotili túto sezónu, ktorá sa pre vás skončila v priebehu troch mesiacov?
Tento systém, ktorý vymyslel slovenský zväz vodného póla, je zaujímavý systém, ale má to aj svoje nevýhody. Odohrá sa len veľmi málo kôl a dokopy sme hrali len v desiatich zápasoch. Každý sa sťažuje na financie a málo prostriedkov, na profesionálnej úrovni fungujú iba tri kluby, ktoré sa vodnému pólu môžu naplno venovať. Potom to tak na Slovensku aj vyzerá. Po odchode hráčov, ktorí odišli z Topoľčian, sme nemali nejaké ambície, hoci sme sa mohli pokúsiť o postup do prvej štvorky. Pri všetkých povinnostiach našich hráčov (pracovné, študentské) je problém zložiť adekvátne mužstvo tak, aby sa na každý zápas pripravilo seriózne.
O tom, že nevypadnete do I. ligy, rozhodol iba domáci dvojzápas s Komárnom a Bratislavou. Ako by ste hodnotili tieto dva zápasy s odstupom času?
Tento dvojzápas bol pre nás najdôležitejší, pretože posledný z tejto šestice vypadával. Domáci dvojzápas vyšiel na výbornú, porazili sme aj Bratislavu, a týmto sme sa aj zachránili v Extralige.
Pred posledným dvojkolom v Komárome a v Bratislave bola ešte reálna šanca na štvrtú priečku. Nechceli ste sa o ňu viac pobiť, pretože gólové skóre bolo výrazne vo váš neprospech?
Nešli sme tam odovzdane. Samozrejme, chceli sme zabojovať o čo najlepšie výsledky a skončiť v prvej štvorke. Celý ročník sme odohrali bez Žemberu, ktorý odohral len zápas s Novákmi a potom sa zranil. Potom už v tejto krátkej lige neodohral ani zápas a chýbal. V mužstve tak zostali iba štyria až piati starší hráči, ostatní tam boli z juniorky a dorastu, ktorí ešte nemajú toľko odohrané a chýbajú im aj skúsenosti. A v Komárome sa to naplno preukázalo, že títo hráči ešte nemajú na to, aby mohli postúpiť do prvej štvorky.
Ako dopĺňali títo juniori a dorastenci A mužstvo?
V podstate som s nimi spokojný, pretože iba na nich sa môžeme v budúcnosti spoliehať. Nemáme u nás vytvorené profesionálne podmienky, aby sme sem dotiahli profesionálnych hráčov.
Teraz na vás čaká dlhá prestávka, lebo najbližšia sezóna sa začína až niekedy v januári. Ako dovtedy strávite tento dlhý čas?
Stále budeme trénovať v bazéne a robíme s týmito mladými chlapcami, s ktorými hrávame alebo skúšame streľbu, aby si na to zvykli. Uvidíme, kedy sa otvorí mestské kúpalisko a potom chceme tam pokračovať. Od augusta sa chceme viac pripravovať už na budúci ročník. Všetko však bude záležať od finančných prostriedkov a uvidíme, či sa vrátia aj niektorí hráči domov. Ešte vôbec nevieme, čo sa stane s touto plavárňou a či sa začne prerábať. Všetko sú to okolnosti, ktoré neovplyvníme len my.
Ako to v súčasnosti vyzerá s tréningovou morálkou, keďže sezóna sa pre vás už skončila?
Veľa hráčov nechodí, pretože majú študijné alebo pracovné povinnosti. Väčšinou sem chodia iba mladší hráči.