V baráži ste odohrali len šesť zápasov. V štyroch ste vyhrali, vo dvoch ste ťahali za kratší koniec. Napokon z toho bola druhá priečka znamenajúca Extraligu aj pre ďalšiu sezónu. Ako by ste hodnotili túto časť?
Baráž bola najťažšia časť za celú moju kariéru a stála nás strašne veľa problémov so zranenými hráčmi. Zranil sa nám Vlčko, Klačanský mal problémy s členkom a narazenými prstami, Šupčík mal zlomený prst a Kovačech ruku. Táto časť bola veľmi náročná a to sa podpísalo aj na psychike hráčov, ktorí v tomto čase uvažovali o odchode. Pripadalo mi to, že baráž chceli odohrať, aby sa im nič nestalo. Vôbec to nebolo dobré a bolo to vidieť aj na výkonoch, hlavne v Martine. Po určitých sedeniach s funkcionármi, vedením a dohovoroch sa nám podarilo hráčov motivovať a znamenalo to víťazstvá v Pezinku či v Bratislave. Aj v poslednom zápase ešte pretrvalo niečo z dohovoru a v závere sme zápas s Martinom zvrátili. Mnohí chlapci ešte neodohrali veľa takýchto zápasov. Okrem Lukáša Klačanského a Petra Vlčka nemajú ostatní hráči veľa nahratého. Výborným výkonom nám pomohol aj Bohuš Halgaš. Myslím si, že to bolo veľmi náročné a som veľmi rád, ako to dopadlo. Taký krátky a ťažký úsek šiestich zápasov som ešte nezažil.
Podarilo sa vám teda zachrániť, ale čoraz viac sa spomínajú odchody niektorých hráčov. Je už niečo aj známe?
Je ťažko povedať, čo je isté. Vyzerá to tak, že na odchode je Klačanský, Ševčík, Halgaš a Vlčko. Malo by to byť isté, že idú preč, ale človek nikdy nevie. Mnohí z hráčov chcú ukončiť kariéru, pretože majú problémy s prácou. Ide až o šesť hráčov, a to je už veľký zásah do družstva. Situácia na Slovensku je však taká, aká je, a šport nám, bohužiaľ, upadá. Nie je to dôsledok iba klubov, ale je to celá ekonomická situácia na Slovensku. Najmä zo strany štátu nemajú podnikatelia výhody, ak dávajú peniaze do športu. Je to škoda, lebo si myslím, že šport by mal mať iné priority v štáte. U nás je skôr prioritou pozerať v televízii, ako niektorých zavrú do jednej miestnosti a hádajú sa medzi sebou. Šport je predsa len niečo iné, je treba vychovávať týchto ľudí a učiť ich k zodpovednosti. Bohužiaľ, je to však zatiaľ tak, ako je. Často aj my tréneri sme kritizovaní, ale napriek tomu obdivujem týchto chalanov, že sa postavia na palubovku a zvádzajú boj, za čo im patrí iba pochvala. Aj ja som tiež hrával, ale keby som sa tam mal teraz postaviť, tak verím tomu, že by som pôsobil trápnym dojmom.
Zrejme sa teda oslabíte. Budete hľadať nové posily, alebo siahnete po doraste?
Zatiaľ nevieme. Od tej chvíle, čo sme sa dozvedeli, že títo hráči sú na odchode, tak skúšame hľadať niečo nové. Chceme včas reagovať na tieto veci, aby sme niečo s tým robili, ale zatiaľ tých možností veľa nemáme, lebo hráča nemôžeme len tak ľahko získať. Môžeme mu ponúknuť iba prácu, ale trénovať po večeroch a celý deň byť predtým v práci je veľmi náročné. Mnohí z nich majú voľno iba cez víkend, aj to však hrajú zápas. Je to opäť pre nich psychické vypätie a je to veľmi ťažké. Hľadáme hráčov, hľadáme mená. Je ťažké nájsť hráčov aj z prvej ligy. Ak budeme nútení, tak povoláme aj takýchto hráčov. Na škodu je, že z dorastu prechádza len veľmi málo hráčov, v minulosti ich bolo viac. Posledné dva roky prišli do družstva dospelých len traja hráči, ale aj oni potrebujú nabrať ešte veľa skúseností, nie sú to hotoví hráči. Musia veľa trénovať. V kádri máme aj študentov a zamestnancov, a preto napredujeme len veľmi pomaly.
Autor: jaš
