Priateľ – žochár ako žoch sa rozhodol, že ku koncu mája si zadováži novú „babenku“, aby išiel s dobou. Prihovoril sa jednej atraktívnej slečne, ktorú už párkrát videl. Pozval ju na kávičku – prebúdzačik a potom na prechádzku. Kráčal, jedným okom pozeral na prednosti slečny a druhým pod nohy. Vtom slečna skríkla: „ Je máj a sneží, aká romantika...“ Videl, že niečo biele, veľa bieleho, padá na nich ako sneh. Bolo 31 májových stupňov. Bol hrdý na tých, ktorí kedysi prezieravo vysadili v Topoľčanoch toľko topoľov. Práve z nich padá to, čo slečnu pri ňom privádza do vytrženia... Je to pre ňu neopakovateľný zážitok, na ktorý bude spomínať. Bude si pripomínať deň, keď sa stretla s ním a z oblohy snežilo... Veru, na to sa ani po rokoch nezabúda...Využil to a aby vyzeral múdro, povedal: „To nie je vata, ale osemenie z topoľov, akési lietacie zariadenie.“ Vtom im však vietor nafúkal biele chumáče do očí. Známej – neznámej slečne sa topoľová „vata“ dostala do nošteka, úst i uší a kto vie, kde všade... Začala kašľať. Neskôr to vyzeralo, že sa dusí. Chcel jej pomôcť, no dobre ju nevidel. Tak ako ona, aj jemu biele páperie zaslepilo oči. Z brunety bola raz–dva biela blondína, či skôr albína. Mal veru čo robiť, aby jej pomohol očistiť sa od topoľového nášupu. Samozrejme, ušlo sa aj jemu. Keď sa ako-tak očistili, pozval je na zmrzlinu. Slečne dal „načapovať“ hneď štvoritú, aby pocítila, že nie je držgroš. Nádielke sa potešila. Začala lízať. Vtedy zbadal, ako má na zmrzline nalepenú topoľčiansku špecialitu – „páperie“ z topoľov. Rozmýšľal, že ju upozorní. Nakoniec to zavrhol. Nechcel nič pokaziť... Spoliehal sa na to, že zmrzlinu zlíže aj s „vatou“ a nič nezbadá. Usmieval sa na ňu dobráckym širokým úsmevom a pozeral jej do očí. Len aby jej očká „nespadli“ na zmrzlinu...
Už si myslel, že bude po jeho, keď sa slečna rozkašľala. Najprv vypľula zmrzlinu a potom vatové šúľance... Najhoršie prišlo, keď kýchla. Z roztopenej zmrzliny sa ušlo aj jemu. Opäť kýchla. Vzápätí načertená niečo zamrmlala, otočila sa a odišla. Pozeral za ňou a prvý raz zapochyboval, či vysadenie takýchto topoľov bolo rozumnou vecou. Keď si vyfúkal z nosa bielu vatu, rozhodol sa. Pokiaľ bude v meste piva lietať biele páperie z topoľov, s nikým sa nebude zoznamovať a nikoho nebude pozývať na zmrzlinu.
