Len málokto vie, že práve v Topoľčanoch býva zrejmé jeden z najmladších majstrov Slovenska v motoristických športoch Lukáš Paštrnák (na fotografii). Má iba osem rokov, ale už vie ako chutí pocit byť majstrom. Preteká totiž na minikárach a stal sa majstrom Slovenskej republiky v roku 2006. V tomto športe však Lukáš nie je žiadnym nováčikov, veď prvýkrát zasadol do pretekárskej minikáry ako štyri a pol ročný. Viac o jeho začiatkoch ako i úspechoch sme sa porozprávali s jeho otcom Františkom.
Ako prebiehali majstrovské oslavy?
Lukáš bol pozvaný na večer majstrov Volantu, ktorý sa konal v Nitre kde boli všetci víťazní jazdci motoristických disciplín organizovaných Slovenskou asociaciou motoristického športu. Doniesol si krásny pohár pre majstra slovenskej republiky a veľa zážitkov. Veď stretnúť sa s pretekármi, ktorých bežne vidieť iba v televízii je zážitok pre každého.
Kde sa Lukáš po prvýkrát posadil do pretekárskej minikáry a kto ho k tomu doviedol?
Boli sme na návšteve u môjho kolegu v Nitre, kde prvýkrát skúsil jazdu na minikáre. Vtedy mal asi štyri roky. Veľmi sa mu to zapáčilo a kolega nás presvedčil, aby sme to vyskúšali aj súťažne. Premierový pretek prvýkrát absolvoval v roku 2003 a už o rok neskôr vyhral svoj prvý závod v Žiline, kde porazil pretekárov starších o niekoľko rokov. Bolo to prekvapenie pretekov a neuveriteľný pocit šťastia a hrdosti.
Kam chodíte trénovať a za akým klub jazdíte?
Chodíme trénovať na Karlov dvor, to je cesta pred Ludanicami. Tá je z jednej strany uzavretá a premávka je tam minimálna. Syn od začiatku jazdieva za nitriansky klub AKSR Nitra. U nás v Topoľčanoch zatiaľ žiadny minikárový klub nie je. Rozmýšľali sme, že by sme ho aj založili, ale nebola na to príležitosť a navyše tu nie je nikto, kto by sa k nám pridal nakoľko tento šport je v Topoľčanoch skoro neznámy.
Pri tomto športe je potrebné vlastniť minikáru, čo nie je lacná záležitosť. Kde ste prvú minikáru kúpili?
Na prvé preteky v Nitre sme si minikáru, prilbu aj kombinézu požičali. Prvú vlastnú minikáru sme pre Lukáša kúpili v Banskej Bystrici od pretekára, ktorý so závodením prestal. Všetky náklady na preteky a tréningi hradíme z vlastného rozpočtu. Minikára stála dvadsať tisíc, ale už bola jazdená. Trocha sme ju prestriekali a inak údržba počas sezóny nie je až tak finančné náročná. Najdrahšie sú výjazdy na preteky – cesta a ubytovanie. Približné náklady na celú pretekársku sezónu na Slovensku sú tridsať tisíc.
Kto spolu s vami chodieva na preteky. Prevažne len rodina alebo máte nejaký realizačný tím?
Pravidelne chodievame celá rodina. Teraz ešte máme prírastok šestnásťmesačného synčeka Matúša, a tak chodíme aj s ním.
Nebáli ste sa zo začiatku o syna, predsa to nevyzerá na veľmi bezpečný šport?
Nie, to určite nie. Šport je to veľmi bezpečný. Trate sú postavené tak, aby pretekári nedosahovali veľmi veľké rýchlosti. Sú tam však niekedy úseky, hlavne medzi bojkovými úsekmi kde môžu jazdci dosiahnuť rýchlosť 50 až 60 km/h. Medzi bojkami však už musia brzdiť a tam sa už jazdí pomalšie. Minikáry majú kotúčove, kvapalinové brzdy na všetky kolesá a ťažisko vďaka svetlej výške veľmi nízko takže riziko prevrátenia alebo havárie je minimálne.
Lukáš však rastie, nepotrebuje stále väčšiu a väčšiu káru?
V jednotlivých pretekoch sú jazdci rozdelení podľa vekových kategórií. Sezónu 2006 Lukáš absoloval v kategórii M1 (vek od 5 do 8 rokov). V tomto roku už jazdí v kategórii M2 (veková ketegória od 9 do 11 rokov - v roku konania pretekov) kde je spolu s kamarátom najmladší a aj napriek tomu minulý výkend v B. Bystrici vyhral tretie kolo majstrovstiev Slovenaka a Slovenský pohár. S károu nie je problém, pretože sa dá sedačka prispôsobiť výške jazdca a v pohode sa tam vmestia všetci, aj deti, aj dospelí. Minikáry sa dajú jazdiť v každom veku v podstate v tej istej káre.
Posledný a zátiaľ najúspešnejší pretek tejto sezóny sa konal v B. Bystrici. Ako by ste ho ohodnotili?
Prvý deň boli majstrovstvá Slovenska a do poslednej chvíli nebolo jasné, kto je víťazom. Lukáš vyhral o pol sekundy. V týchto kategóriách sú deti tak vyrovnané, že rozhodujú len desatiny sekúnd medzi jednotlivými umiestneniami. Stačí jedna chybička a z prvého miesta ste zrazu piaty až šiesty, pretože za každú zhodenú bojku sa k výslednemu času prirátavajú dve trestné sekundy. Druhý deň boli preteky slovenského pohára, kde sa započítava iba jedna najrýchlejšia jazda. Vždy sa čaká až do poslednej jazdy, pretože pokiaľ preteky neskončia a neoznámia sa trestné sekundy, nikto si nieje istý, či je víťaz.
Štartovali ste na pretekoch iba na Slovensku alebo ste boli už aj za hranicami?
Minulý rok sme štartovali iba na jednom preteku v Čechách na Pohári víťazov pohárov v Rožňove pod Radhoštem. Lukáš skončil na výbornom treťom mieste. Tam štartovali majstri zo Slovenska, Čiech a Moravy. V Čechách a na Morave sa jazdí veľke množstvo pretekov. Potom sú aj európske súťaže, ale na to momentálne nie sú financie. Jazdí sa aj “medzinárodná šesťdňová.” Minulý rok sa išla v Žiline, ale keďže sme sa práve v tom období sťahovali, nemohli sme sa jej zúčastniť.
Ako dlho trvá jeden ročník?
Jednu sezónu tvorí sedem až osem pretekov po celom Slovensku. Dátumy sa presnejšie určia na Valnom zhromaždení a väčšinou sa sezóna začína v apríli a končí v septembri. V minikárach je Lukáš momentálne v tejto sezóne po troch pretekoch na druhom – treťom mieste. Zo všetkých pretekoch sa však dve najhoršie umiestnenia odpočítavajú a z lepších sa urobí konečné poradie.
Vyskúšali ste už aj vy jazdu na káre?
Samozrejmé. Jeden krát som sa zviezol na tréningu. Je to veľmi dobrá zábava a adrenalín. Jazdec musí byť veľmi pozorný, aby nespravil chybu a bol pritom veľmi rýchly. Pretekať sa však nechystám, skôr by som vyskúšal jazdu do vrchu, ale momentálne na to nieja čas ani financie.
Z čoho je zložená minikára?
Základom minikáry je trubkový rám. Sedačka je z laminátu, klbové riadenie, kvalitné kvapalinové kotúčové brzdy, náboje kolies, pneumatiky, disky a kapotáže. Podvozok minikáry je položený veľmi nízko nad zemou, a tak je minimálne ryziko prevrátenia. To je všetko, z čoho je zložená, čiže minikáry sú bez motora. Preteky sa jazdia iba dole kopcom.
Autor: jaš
