Staršie dorastenky Partizánskeho si v tomto ročníku siahli na majstrovský titul. Už štyri kolá pred koncom súťaží bolo isté, že tento mladý kolektív pod vedením Ireny Popluhárovej získa titul Majsteriek Slovenska. Práve pred rokom tento kolektív triumfoval v mladšom doraste. Viac o tomto aktuálnom titule sme sa porozprávali s ich trénerkou Irenou Popluhárovou (na fotografii).
Ako by ste hodnotili práve skončenú sezónu, v ktorej ste získali ďalší titul vo svojej trénerskej práci?
Tento rok bol veľmi ťažký a problematický. Po letnom návrate zo Švédska sa nám mladšie dorastenky rozbili a museli všetky prejsť do družstva žien, nakoľko sme nemali staršie hráčky a tréner Áčka by tak nemal s kým trénovať. Preto trénovali spolu a venovalo sa viacej družstvu žien. Dorastenkám sa vôbec nevenovali, nemohli sme tak nacvičovať rôzne kombinácie. Všetko trénoval Tibor Csollár, dievčatá mali veľa tréningových hodín. Z dvoch až troch tréningov za týždeň prešli až na päť a hrali v sobotu za ženy, v nedeľu za dorastenky. Tri mesiace tak boli v jednom kolobehu, dievčatá mali toho už plné zuby. Trápilo ich, že u žien sa im nedarí. V prvej časti hrali za ženy všetko len dorastenky. Celý rok som prakticky ani netrénovala. Bola som na všetkých tréningoch, skôr som však na zápasoch bola ako pedagogický dozor. Do zápasu som tak nemusela ani zasahovať, nemali sme nič nacvičené a čo vedeli, to zabudli. Hrali sme tak, ako sme hrali, ale od ostatných družstiev sme boli lepšie, lebo sme mali skúsenosti z WHIL-ky. Vo všetkom však bol jeden háčik. Dvakrát do sezóny vyšli zápasy tak, že dorastenky aj ženy hrali v rovnaký deň, a tak v týchto zápasoch staršie dorastenky prehrali, lebo nemal kto ísť za ne hrať. Uprednostňovalo sa ženské
družstvo.
Ktoré hráčky z kolektívu potiahli mužstvo?
V tomto mančafte zachytala brankárka Súlovská, kľúčovými hráčkami boli Selma Blažeková, Klaudia Michnová, Zuzka Janšaková, Monika Šimalčiková, Maťa Košíková. Aj na pivote boli dobré hráčky. Stabilne až dvanásť hráčok podávalo dobré výkony. Aj sestry Ďurechové zostali ešte v doraste a aj tie nám pomohli. Dorastenky boli veľmi dobré, nemali konkurenciu. Keď hrali, tak hrali a nezastavil ich nikto.
Toto družstvo však nezískalo prvý titul. Podobne boli úspešnejšie aj v predchádzajúcich vekových kategóriách. Ktorý titul bol pre vás najpamätnejší?
Hráčky, čo sú v družstve (rok narodenia 1989/1990), tak tie sú spolu od tretej triedy. Čiže už deväť rokov. Šli od tých najmenších a postupne prechádzali všetkými vekovými kategóriami. Ešte dva roky budú staršími dorastenkami, ale zrejme ich preradia medzi ženy, a tak opäť budú pendlovať medzi oboma družstvami. Najkrajšie obdobie a také, kde to všetko „žilo“ bola prvá kategória - ako mladšie žiačky. Boli tam rodičia a oslavovalo sa. Potom už ten druhý rok sa opäť tešili, ale už titul starších žiačok trocha upadol. Proste už sa počítalo, že vyhráme aj v starších žiačkam. Potom sme vyhrali titul v mladších dorastenkách. Bola to ich druhá sezóna, avšak prvá v kompletnej zostave.
Vašimi rukami však už prešlo veľa hádzanárok. Koľko rokov sa venujete trénerstvu?
S hráčkami som sa už rozlúčila a skončila som s aktívnym trénovaním. Povedala som si, že už stačilo, veď to robím už celý život. Dúfam, že dievčatá budú pokračovať a budú dosahovať aj výborné výsledky, pretože minimálne desať dievčat na to má. Počet rokov, ktoré som tu odtrénovala sa nedá ani spočítať. Ako som skončila s hráčskou činnosťou, začala som sa venovať aj trénerstvu. Táto generácia je pre mňa už moja šiesta, s ktorou som prešla od mladších žiačok až po staršie dorastenky.
Nie je vám zatiaľ ľúto, že do haly už tak často nechodíte a netrénujete s hráčkami?
Momentálne mi to tak ešte nedochádza, pretože v podstate sezóna ešte len skončila. Práve naopak, v súčasnosti sa teším, že sa na ne pôjdem pozrieť na Majstrovstvá Európy do Bratislavy, kde Slovensko bude reprezentovať až pätica našich hráčok (Klaudia Michnová, Maťa Košíková, Selma Blažeková, Simona Súlovská, Silvia Ščasná) a také zastúpenie nemá žiadny slovenský klub. Päť hráčok je dosť, už nech to dopadne hocijako. Tam už budú iné svetové hráčky, vyhrať však môže len jeden. Verím, že podajú dobrý výkon. Podobne budem chodiť pozerať aj na domáce zápasy, ale trénovať už nechcem.
Autor: jaš
