Písmo:A^-|A⁺00

Pri hľadaní nášho ďalšieho výhercu sme mali jasnú predstavu o tom, ktorým smerom rozbehneme naše pomaľované autíčko. Zvolili sme si tentoraz Veľké Bielice. Pretože počasie nám príliš neprialo, mali sme spočiatku obavy, či sa nám vôbec podarí niekoho v uliciach stretnúť. Na naše veľké prekvapenie sme však hneď v prvej ulici stretli niekoľkých ľudí, takže sme smelo mohli začať hľadať nášho výhercu. A ako to pri našom hľadaní býva, na prvýkrát sme šťastie nemali. Nevzdali sme sa a hľadali sme ďalej. Ani druhý pokus nám však nevyšiel. „Kupujem MY Dnešok, ale dnes som si ho veru nekúpila,“ oznámila nám smutne pani, ktorá postávala pred domom. Síce nás to zamrzelo, ale v našom hľadaní sme nepoľavili. A výsledok nenechal na seba dlho čakať. Pri malom obchode sme zbadali paniu na bicykli a položili sme jej našu obligátnu otázku, či má najnovší výtlačok našich novín. „Áno, mám. My ho kupujeme pravidelne,“ odpovedala nám pokojne naša výherkyňa. Potešilo nás, že tretí pokus napokon vyšiel, a nevadilo nám ani to, že sme museli chvíľu čakať, kým si v obchode niečo nakúpi. Potom už nič nebránilo tomu, aby sme zašli k nej domov a presvedčili sa, že má najnovší výtlačok novín naozaj doma. „Viete, za to, že som dnes vyhrala, môže môj muž. On kupuje Dnešok hlavne kvôli športu. Už dlhé roky,“ prezradila nám Beáta Omastová, kým sme vybavovali formality. „Ja si najradšej prečítam o obciach a tiež o deťoch, ktoré sa narodili. Zaujíma ma, odkiaľ tam chodia rodiť mamičky, keďže som veľa počula o topoľčianskej pôrodnici. To je pre mňa zaujímavé,“ zhodnotila pani Omastová. Vzápätí sme jej položili aj otázku, čo jej v našich novinách chýba. „Asi by tam mohlo byť viacej histórie, napríklad o rôznych obcia a tiež niečo o hradoch a podobne. To by bolo pre mňa tiež dosť zaujímavé,“ dodala výherkyňa. Podobne ako naši predošlí výhercovia aj Beáta Omastová sa nám pri odchode priznala, že nepočítala s tým, že zastavíme práve ju. A pritom stačilo tak málo. Kupovať a čítať pravidelne náš týždenník MY Dnešok.