O zápis do Guinessovej knihy rekordov sa 1. júna pokúsil cyklista Mário Jančovič z Topoľčian, ktorý sa na horskom bicykli Kelly´s MTB pokúsil prejsť 500-kilometrovú trať za dvadsaťštyri hodín. Tento tridsiatnik je členom klubu KST Žochár Topoľčany, ale aj zakladateľom nového klubu - Slovenský cyklistický oddiel v Topoľčanoch. Pri pokuse o tento rekord mu v jednom kole hrala tá istá pesnička, a preto tento rekord bol jedinečný. Pred a aj po pokuse o rekord sme ho požiadali o rozhovor
Poviete nám o rekorde, ktorý by ste chceli 1. júna dosiahnuť?
Chcem sa pokúsiť urobiť rekord, na bicykli chcem prejsť viac ako päťsto kilometrov. Budem sa snažiť urobiť to za 24 hodín, ale možno to bude trvať aj dlhšie. Stále však budem prvý, čo sa o to pokúsi. Niektorí to chceli urobiť na „závoďákoch“, ale ja pôjdem na horskom bicykli. Navyše mi však pri tom bude hrať stále tá istá hudba. Viac-menej pôjdem sám, niektorí členovia z klubu však pôjdu za mnou, pokiaľ budú vládať, ale do finišu pôjdem sám.
Kadiaľ povedie vaša trať?
Moja trať začína v Topoľčanoch, ďalej idem cez Nitru, Trnovec nad Váhom, Nové Zámky, Želiezovce, Tekov, Tlmače a odtiaľ do Martina, Žiliny, Pov. Bystrice a ďalej. Prestávky budem mať podľa toho, kedy ju budem potrebovať. Cesta bude viesť po klasickej asfaltovej ceste, pričom budem jazdiť za normálnej dopravy.
Budete teda jazdiť počas plnej premávky, ako sa k vám zvyčajne správajú vodiči?
Slovenskí vodiči vôbec neberú na nás ohľad. V Maďarsku to je však ešte horšie. V Čechách to je neporovnateľne lepšie, tam je to super.
Odkedy viete, že sa budete pokúšať o rekord? Kedy ste sa naň začali pripravovať?
Už od jesene sa pripravujem na splnenie tohto rekordu. Dvojfázovo trénujem na bicykli a okrem toho aj behávam na rôzne vzdialenosti. Vzniklo to minulý rok na jeseň, kedy som urobil na bicykli 332 kilometrov za štrnásť hodín. Chcel som viac, a tak som to spojil s týmto rekordom.
Prvého júna sa tak Mário vydal na trať dlhú 500 km, ktorú chcel zvládnuť za 24 hodín. Napokon mu to však trvalo 26,5 hodiny, a tak sa stal držiteľom aspoň slovenského rekordu, pričom mu dookola hral MP3 player so skupinou Push a pesničkou Cardeweg.
Aké boli vaše prvé pocity po návrate do Topoľčian a aká bola cesta?
Boli radostné, dokonca som si zatancoval na námestí. Bola super nálada. Trať nebola veľmi náročná. Najväčšiu krízu som mal na ceste z Nových Zámkov do Štúrova. Veľmi rýchlo som ju však prekonal a potom ma čakal silný nárazový vietor v Kremnických baniach. Náročné bolo dostať sa aj do Martina, ale najhoršia trať bola zo Žiliny do Bánoviec, keďže stále pršalo a fúkal nepríjemný vietor.
Pesnička vám teda dookola hrala...
Vypočul som si 530-krát... Je to aj oficiálne poznamenané a prekonal som svetový rekord v počúvaní jednej skladby o dve a pol hodiny. Na bicykli som však dosiahol len slovenský rekord, lebo dážď a vietor mi viac nedovolil.
Spolu s vami však odchádzal aj váš kamarát Juraj Kerek. Ako ďaleko zašiel on a plánoval prísť s vami aj do cieľa?
Išiel so mnou a čudoval som sa mu, že to nevzdal už prv. Vydržal to až do Pov. Bystrice, kde mal v nohách asi 400 kilometrov. Od Žiliny do Pov. Bystrice bol najhorší úsek, aký som mohol prejsť. Mimo diaľnice sa na nás stále valili kamióny a vytláčali nás z cesty. Vtedy išli za nami aj dve sprievodné vozidlá, pretože vodiči boli veľmi nedisciplinovaní. Jedno vozidlo sa staralo o technickú časť (Peter Dragúň a Peter Vojtuš), druhé auto (Peter Kerek a Jaroslav Lukačovič) ma povzbudzovalo. Pre mňa to bola obrovská podpora.
Nemali ste počas prekonávania rekordu chuť skoncovať s tým?
Nie, skôr naopak. Po príchode na námestie o pol tretej nadránom som mal chuť spraviť ešte ďalších sto kilometrov. Ale sprievodné vozidlá a aj členovia mali toho dosť.
Kedy sa vám lepšie jazdilo, cez deň alebo v noci?
Hneď po štarte, tak až do rána do pol piatej sa išlo super. Potom nastúpila kríza, prešiel som z teplého vzduchu do studeného. Po príchode do Štúrova sa mi šlo dobre až do kremnických vrchov. Odtiaľ začal fúkať vietor a namiesto rýchlosti 60 km/h som dosahoval iba 25 km/h.
Kto vás čakal po príchode na topoľčianske námestie?
Jedine len komisár. Boli tu síce všetci, ale nevydržali až do pol tretej. Už okolo polnoci mi vyvolávali, kde som. Vtedy som však bol ešte len v Trenčíne.
Ste držiteľom slovenského rekordu, nepokúsite sa po určitom čase opäť zabojovať o ten svetový?
Rozmýšľam nad tým. Tento rekord som robil s mnohými hendikepmi. Držitelia ho robili na „závoďaku“, ja som šiel na horskom bicykli. Chystám ešte niečo, ale ešte neviem, či to vyjde. Prvoradé je zdravie.
Mário Jančovič však týmto nekončí, pretože už na jeseň sa chce pokúsiť o ďalší svetový rekord. V akej disciplíne, tak to sa dozvieme až tesne pred jeho realizáciou.
Autor: jaš