Kostol postavili v ťažkých časoch

V malej dedinke Svrbice z farnosti Ardanovce v okrese Topoľčany sa nedávno konala oslava pri príležitosti päťdesiatich rokov od vysviacky kostola. Pozoruhodné je najmä to, že v obci s niečo viac ako 200 obyvateľmi sa hŕstka nadšencov za veľkej podpory vtedajšieho správcu fary Antona Vacvala rozhodla stavať kostol. Písal sa rok 1954, čo naznačuje, že pre veriacich to boli ťažké časy. Rušili sa kláštory a rehole, zatvárali kňazov a obyčajných ľudí pre vieru.
Napriek mnohým problémom, vypočúvaniu občanov, ba i odsúdeniu hlavného organizátora Michala Mihalika, sa stavať začalo. Iniciátori projektu sa nevzdávali, statočne bránili začaté základy a navzájom sa povzbudzovali. Bez finančných zdrojov, iba zo zbierok veriacich, nielen Svrbičanov, ale aj ľudí z okolitých obcí Šalgovce, Ardanovce, Orešany, Bzince. Týmto jednoduchým ľuďom sa pevnou vôľou podarilo skoro nemožné - prekonať všetky prekážky a zavŕšiť spoločné dielo. Postavili malý kostol, no pre nich mal hodnotu katedrály.
A tak 30. mája v roku 1957 tu za účasti asi 5-tisíc ľudí z celého okolia celebroval prvú svätú omšu a kostol vysvätil Mons. ThDr. Ambróz Lazík, apoštolský administrátor Trnavský.
Od toho dňa uplynulo už 50 rokov. Tí čo, kostol budovali, už dávno odišli do večnosti, ale tí čo, vtedy iba dospievali, nezabudli na ich úsilie a obetavosť. Preto súčasná generácia Svrbičanov na čele so starostom Jánom Hertelom, poslanci a vlastne všetci, malí i veľkí, sa zapojili a pripravili v sobotu 26. mája veľkú spomienkovú slávnosť na tento pamätný deň. Nezabudli ani na svojich rodákov, čo sa pred rokmi rozpŕchli do sveta. S veľkým dojatím sa vo vyzdobenom kultúrnom dome zišlo 84 bývalých Svrbičanov – 50 až 80-ročných. Chlebom nás privítali naši domáci tak srdečne, že všetci mali prekrásny pocit – prišli sme domov.
Do obnoveného kostola celý sprievod rodákov, za zvukov hudby, dedinou viedol JE Mons. Dominik Tóth, ktorý celebroval svätú omšu. Spolucelebrantom bol Vdp. farár Lukáš Šlosár, správca farnosti.
V prekrásne vyzdobenom kostole sme s radosťou pozorovali tie potrebné zmeny a úpravy, najmä krížovú cestu. S úctou a vďakou sme spomínali na tých, čo kostol budovali, čo pripomenul aj pán biskup v homílii.
Naši hostitelia nám po slávnosti v kostole pripravili výborné pohostenie ako na ozajstnej rodinnej oslave. Iba ťažko sme sa rozchádzali a opúšťali s nostalgiou náš rodný kraj.
Ďakujeme Vám, naši doma, za pripravenú dôstojnú spomienkovú slávnosť vzácneho jubilea, za spomienku na tých, čo sa vďaka svojej odvahe pričinili o postavenie kostola.