Až trojica Topoľčancov sa tento rok podieľala na tom, že Nováky získali trinásty majstrovský titul vo vodnom póle. Ide o Pavla Kertésza, Jozefa Valacha a Petra Gáfela. Pre každého znamenal majstrovský titul niečo iné, spoločné mali len to, že všetci traja trónia na špici slovenského vodného póla. Viac o vydarenej sezóne ako aj o najbližších plánov nám prezradili v nasledujúcom rozhovore.
Ako by ste zhodnotili poslednú majstrovskú sezónu v Novákoch?
P. K.: Splnili sme všetky ciele, získali sme nielen Slovenský pohár, ale vyhrali sme i ligu. Sezónu môžem preto hodnotiť len kladne.
P. G.: Palino získal už piaty titul, Dodo druhý. Pre mňa bol premiérový, čiže som veľmi rád. Uvidíme, aké úspechy dosiahnem v budúcnosti.
Prakticky ste boli neohrozene na špici po celú sezónu, iba v dvojzápase v Košiciach ste spadli na druhé miesto. Ako to vnímate, že ste najlepší na Slovensku?
J. V.: ČH Hornets Košice hrali ešte len druhú sezónu v našej súťaži. Minulý rok tam hrávali prevažne mladí hráči, tento rok sa ešte o niečo zlepšili. Na budúci rok budú určite ešte nebezpečnejší.
P. G.: Košické družstva mali svoju kvalitu a patrili k slovenskej špičke. Vôbec nie sú len priemernými družstvami. Boli ašpirantom na titul a presvedčili sme sa o tom aj my, keď sme s nimi prehrali. Nakoniec sme radi, že sme dosiahli majstrovský titul.
Čo pre každého z vás znamená zisk majstrovského titulu?
P. K.: Titul znamená byť najlepším a pôsobiť v družstve, ktoré je najlepšie. Potom je to kombinácia hrdosti, cti a zadosťučinenia za to, že sme celý rok trénovali. Boli sme, samozrejme, za to aj finančne ohodnotení, a tak je príjemné sa živiť športom. Má to určite len plusy.
J. V.: Som nesmierne rád, že som mohol byť v tom tíme. Bol to môj druhý titul a oslavoval sa oveľa intenzívnejšie, než ten predchádzajúci. Zisk tohtoročného titulu bol aj ťažší, pretože ani rozhodcovia nám príliš nepriali a tlačili na nás.
P. G.: Vyhrať titul majstra republiky je pre mňa obrovským úspechom. Nie je to záležitosť len jednej sezóny, ale celého športového života. Treba to už vidieť od práce mladežníka až do dospelosti. Je to celoživotná etapa a titul nezíska každý. Každý športovec v kolektívnom aj v individuálnom športe by najradšej siahol na majstrovský titul. Všetky športy sú náročné a titul je čerešnička na torte úspechov. Každý ho nedosiahne a pre mňa znamená veľmi veľa. Budem mať 30 rokov a dosiahol som ho až teraz. Možno ho už viac nedosiahnem, a preto si ho veľmi vážim.
Počas ligy ste boli aj na sústredení v Slovinsku. Ako sa vám tam páčilo?
J. V.: Odohrali sme tam aj jeden prípravný zápas s Krajnom – slovinským majstrom. Porazili sme ich aj u nás a tam sme len potvrdili našu výbornú formu.
Ako prebiehali majstrovské oslavy?
P. K.: Začalo to posedením so sponzormi a funkcionármi klubu. Povedali sa malé prognózy a rozprávalo sa, či zostanú hráči pohromade aj do ďalšej sezóny. Po posedení sme sa rozišli a odišli sme na chatu. Tam sme to oslávili – holili sa hlavy všetkým tým, ktorí neušli.
J. V.: Hlavy sa holili všetkým - mužom, dorastencom.
P. G.: Veľmi sa mi páčilo, že na oslavy išli s nami aj mladí hráči v školskom veku – dorastenci, ktorí niekedy zasiahli do zápasov. Bolo tam cítiť súdržnosť.
Rozmýšľali ste už nad svojou budúcnosťou, čo vás čaká...? Zmeníte novácke farby?
J. V.: Teraz je o tom ešte predčasné hovoriť, lebo je ešte len polovica júna. Skôr sa budem k tomu vedieť vyjadriť koncom júla.
P. G.: Dodo má v Novákoch ešte ročnú zmluvu. Mne s Palinom sa končí zmluva, tak uvidíme. Ja však s Palinom máme zázemie skôr v Topoľčanoch, kde pracujeme a máme rodiny. Nechcem dopredu hovoriť, čo bude v Topoľčanoch, ale môže byť aj to, že od novej sezóny sa objavíme práve tu. To je však ešte ťažko povedať. Bol by som len veľmi rád, keby sme aj s Topoľčanmi niečo dosiahli, ale to nezáleží len na nás troch. Musia ísť do toho aj kompetentní ľudia a urobiť hrubú čiaru za tým, čo už bolo, a začať odznova. Mohli by sme sa pokúsiť o niečo podobné ako ČH Hornets. Veľmi by som bol rád, keby sa niečo pohlo. Ak sa však nič nezmení, tak nevidím v tom perspektívu.
Od novej sezóny hrávate v Novákoch v novom bazéne...
P. K.: Bazén je prispôsobený pravidlám vodného póla a hrá sa v ňom vynikajúco. V Európe je to jeden z najlepších krytých aj otvorených bazénov. K dispozícií máme posilňovňu, saunu, vírivku, občas aj masáže. Na zápasy sme tak boli pripravení stopercentne. Súperom sa u nás hralo dosť ťažko, lebo náš bazén bol veľmi osvetlený a pôsobil väčšie ako ostatné bazény, a tak mali z toho chaos. My sme boli spokojní, pretože nám to vyšlo.
Čo vy a reprezentácia Slovenska?
P. G.: Pre mňa je reprezentácia tabu. Reprezentácia spočíva v olympijskom tempe a teraz nastal čas pre mladú generáciu, ako je Dodo alebo Andrej Janíček či Seman. Ja si chcem zahrať už len kvalitné vodné pólo.
J. V.: Ja momentálne čakám, pretože by ma mali povolať do širšej nominácie Slovenska. Som rád, že som sa tam dostal.
P. K.: S „nároďákom“ som mal stále len problémy. Nefunguje tam trojuholník – tréner, funkcionári a športovec. Vôbec mi nepasuje štýl, akým to tam funguje, nepáči sa mi celkový systém. Teraz prišiel nový tréner a tajne dúfam, že chalani niečo uhrajú. Uvidíme, ako to dopadne, pretože v roku 2008 nás čaká olympiáda v Pekingu, kde sa chce kvalifikovať aj Slovensko. Veľmi však bude záležať aj na tom, či hráči, ktorí hrávajú v zahraničí, budú ochotní prísť reprezentovať náš národný tím.
Ako sa stavajú Nováky k pohárovým súťažiam, pretože ako víťaz Slovenskej ligy a pohára máte šancu štartovať v európskych súťažiach?
P. K.: Už druhý rok je to len o otázke peňazí. V Novákoch je peňazí dosť, ale nie na európsku súťaž, pretože Nováky boli dlhé roky v európskych súťažiach a vedia, o čom to je. Pre sponzorov nie je zaujímavé dostať sa do prvého, resp. druhého kola a potom vypadnúť. Musíme si priznať, že s mužstvom, aké máme teraz, na viac určite nemáme. Je zbytočné teda štartovať v tej súťaži, keď porazíme len Izrael, Belgicko, zahráme si len s Hoľanďami a ideme domov.
P. G.: Liga majstrov vo vodnom póle je podobná súťaž ako v iných športov. Špičkový klub príde na pôdu slabšieho a vysoko tam vyhrá. Do hlavnej súťaže je veľmi ťažko sa dostať a tam sú len špičkové kluby a slovenské družstvá sa tam len ťažko dostanú. U nás sú podmienky v športe také, aké sú, a momentálne nemáme na to, aby slovenský šport prerazil v lige majstrov.
Nemyslíte si, že vodné pólo je v ústraní od ostatných športov, ako sú hokej, futbal či hádzaná?
J. V.: Málo sa tento šport dáva na výslnie. Je to aj slabo medializovaný šport a treba to dávať viac do pozornosti.
P. K.: Záleží to aj na funkcionároch vodného póla. Všetko sú to staršie garnitúry a nemajú toľko predstavivosti a ekonomických možností, aby sa prezentovali podobne ako iné športy v novinách. O nás napíšu len tri riadky a to je všetko.
P. G.: Človek, ktorý sa rozumie športu a vidí doňho, tak vie, že vodné pólo patrí medzi najťažšie športy nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Niekto si povie, že si hádžu loptu vo vode, ale pripraviť sa na sezónu, tak to je veľké množstvo tréningov. Dovolím si tvrdiť, že vodné pólo na Slovensku je veľmi málo ohodnotený šport. V iných krajinách zarábajú krásne peniaze, ale v tých krajinách si ho aj vážia, nie ako u nás. Vodné pólo na Slovensku je v úzadí, čo mi je ľúto. Mám rád každého športovca, čo si robí svoj šport. Náročnosť pripravenosti na vodné pólo je veľká. Bohužiaľ, nie je to ohodnotené tak, akoby sa patrilo.
Láka vás ešte zahraničie?
J. V.: Uvidím, ako to bude v Novákoch, mám tam ešte rok zmluvu. Chcel by som vyskúšať ísť hrať aj von, niekde do Talianska či Španielska. Hlavne tam, kde je teplejšie.
