V Zimbabwe zjedia, čo si ulovia
Populácia bocianov na Slovensku trvalo klesá, hoci nie výrazne. Jedným z dôvodov je, že počas zimovania v Afrike bociany miestni obyvatelia lovia a konzumujú. „Mám správu zo Zimbabwe, že v niektorých oblastiach už štyri roky nepršalo. Domáci sa snažia uloviť všetkých vtákov. Ani neuvažujú, že robia niečo zlé, jedením bocianov len zaháňajú svoju smrť,“ hovorí zoológ Vladimír Slobodník zo správy Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Bociany pred tým, ako skončia na tanieri, preletia za zimoviskom niekoľko tisíc kilometrov. Stáva sa, že krúžkovatelia objavia v Zimbabwe už len odrezané nohy s označením z viacerých krajín.
Bociany blízkosť ľudí
vyhľadávajú
Vladimír Slobodník označuje bocianov už 24 rokov. Územná pôsobnosť správy je od okresu Prievidza po okres Levice. Populácia bocianov je na území nadštandardná, väčšina hniezd je obsadená a má mláďatá.
V Topoľčianskom okrese nie je ale napríklad obsadená ani len polovica existujúcich hniezd, hoci ešte pred piatimi rokmi boli plné bocianov. Bociany obľubujú blízkosť človeka a obývané územia. Hniezda vo voľnej krajine týmto vtákom veľa nehovoria. „Ťahajú sa k človeku a aj keď ten ich občas nechce, zabývajú sa blízko neho,“ hovorí. Usádzajú sa napríklad na dvojitých elektrických stĺpoch, vnímajú ich pevnosť a stabilitu.
„Niektorým ľuďom prekáža, že trusom znečisťujú napríklad bránky pred domami. Ale sú aj takí, ktorí na mňa vykrikujú, keď ich idem krúžkovať, aby som im neubližoval.“
Návšteva hniezda: Záleží na prvej reakcii
K hniezdam sa dá dostať vysokozdvižnou plošinou. Keď sa zdola približuje, odborníci s napätím sledujú reakciu bocianov. V prípade, že sa zdvíhajú a pred človekom cúvajú, je lepšie nezasahovať. Prioritou je, aby bociany mohli vychovať potomkov, až potom sa prihliada na to, že by mali byť označené. Ako reaguje na príchod človeka samička? „Čaká, kým sa nedostaneme na úroveň troch-štyroch metrov. Potom odletí. Rodičia nevydržia návštevu človeka v takej blízkosti,“ hovorí odborník. Majú obavy o svoj život, ale zároveň ich to ťahá k mláďatám, aby ich ochraňovali. Keď nakoniec ustúpia a odletia, neznamená to, že sú zlými rodičmi. „Ešte zvyčajne ani nie sme s plošinou na zemi a samica je už opäť na hniezde. Celá šťastná si svoje malé kontroluje,“ povedal Slobodník.
Rana zobákom
Reakcie bocianov na ľudí sú dané geneticky, veľkú mieru tiež zohráva ich doterajšia skúsenosť
s človekom. „Na niektoré hniezda ľudia vyhadzovali naolejované handry, aby to odpudilo bocianov od hniezdenia. V takých prípadoch sú bociany nervózne. Stalo sa, že sme prišli plošinou hore a dostali sme zobákom ranu do hlavy. Agresívnych prípadov ale nie je veľa. Bocianov okrem zakrúžkovania skontrolujeme, často sa stáva, že pri výstavbe sa im do hniezda zapletú rybárske vlasce alebo špagáty z balíkov slamy. Mláďatá sa do toho zamotajú, nechtiac vytvoria „škrtidlo“, ktoré sa im ovinie okolo nohy. To im spôsobuje bolestivé a hnisavé rany, preto so sebou vždy nosím k hniezdam aj penicilínový prášok,“ vysvetľuje Vladimír Slobodník. Do výšok na elektrické stĺpy a komíny sa dostáva plošinami, ktoré poskytnú energetici. Majú spravidla 14- alebo 17-metrový dosah. Vyššie by sa dostal hasičskými plošinami, to však neriskuje. „Žiaden krúžkovateľ si netrúfne dohovoriť takú plošinu, pretože ak by v tom čase vypukol požiar a vznikla by škoda, hradil by ju z vlastných nákladov.“ Bociany majú priemerne tri až štyri mláďatá. Krúžkujú sa v júni, keď sú ešte malé. Z hniezda vyletujú v ôsmom týždni, potom intenzívne trénujú lietanie. V septembri absolvujú cestu do teplých krajín, dlhú niekoľko tisíc kilometrov.