Verí, že svetový rekord raz určite zdolá

Svoj prvý horský bicykel si kúpil Mário pred trinástimi rokmi. „Prvý bicykel stál asi 7-tisíc korún a sám som si naň zarobil. Najskôr som sa bicykloval len po okolí. Postupne som pridával denne nejaké kilometre, až to prerástlo do mojej veľkej záľuby. Neskôr som si kúpil lepší, drahší bicykel a potom tento posledný, za ktorý som dal 17-tisíc,“ spomína na svoje cyklistické začiatky Mário. Trasy si vyberá mladý cyklista úplne náhodne. Na bicykli už prešiel aj do Maďarska, Poľska, Čiech. Ako nám však prezradil, najkrajšie je pre neho jednoznačne Slovensko. „Naša krajina je naozaj prekrásna. Precestoval som ju už krížom-krážom a stále sa je na čo pozerať. Je to pre mňa úžasný relax, keď jazdím na bicykli, počúvam na prehrávači hudbu a pozorujem okolie. Jazdím po cestách, aj po horách. Najradšej mám také cesty, ktoré ani sám neviem, kam povedú. Ale zatiaľ som sa ešte nikdy nikde nestratil.“
Kilometre bez nehody
I keď najazdených kilometrov má už Mário za tie roky naozaj dosť, doposiaľ sa mu našťastie nestal žiaden vážnejší úraz. „Nedávno sa mi stalo, že som zle našľapol a mal som bolesti v kolene. Ale aj tak som si sadol na bicykel a jazdil. Bolesť ma hneď prešla,“ hovorí s úsmevom. Zdolávanie dlhých trasí na bicykli si však vyžaduje aj výbornú fyzickú kondíciu. Mário má na to niekoľko spôsobov: „Pred pokusom o zápis do knihy rekordov som sa snažil získať čo najlepšiu kondíciu. Kúpil som si stacionárny bicykel, aby som mohol doma trénovať, pretože som sa začal pripravovať už na jeseň, kedy nie je práve priaznivé počasie. Ale tiež si ju udržiavam tým, že často a rád kosím klasickou kosou“
Športom ku zdraviu
K dobrej fyzickej zdatnosti pomáha cyklistovi aj zdravá výživa. Práve toto je oblasť, ktorej by sa chcel Mário v budúcnosti venovať. „Pri každom športe je potrebné, aby bol človek zdravý. Len tak môže podávať dobré výkony. Preto sa snažím aj zdravo žiť. Dokonca sa starám aj kozu, aby som mal čerstvé kozie mlieko, ktoré je veľmi zdravé. Cez šport som sa vlastne dostal k zdravej výžive. Prečítal som o tom veľa kníh, radil som sa s odborníkmi z vysokej školy poľnohospodárskej. V budúcnosti by som chcel v tejto oblasti niečo podniknúť,“ hovorí tajomne Mário, ktorý je pravidelným dobrovoľným darcom krvi.
Okrem svojej veľkej záľubym - cyklistiky, sa Mário venuje aj práci s deťmi: „Som členom turistického oddielu Klubu slovenských turistov Žochár v Topoľčanoch. Organizujeme rôzne túry a akcie, ako pre deti z detského domova, tak aj pre telesne postihnutú mládež. Založil som si aj cykloklub, ktorý má približne dvadsať členov.“
Rekord raz dosiahnem
Aj keď Mário Jančovič o tom ešte veľmi rozprávať nechce, o zápis do Guinessovej knihy sa chce pokúsiť určite ešte raz. Vyzval ho k tomu dokonca aj primátor Topoľčian Peter Baláž. „Bol by som rád, keby sa to podarilo. V súčasnosti zabezpečujeme ešte lepší, kvalitnejší bicykel. Je to však veľmi finančne náročné a bez sponzorov to určite nejde. Dúfam však, že sa mi napokon podarí nájsť dostatok financií, aby som mohol tento pokus znova zopakovať. A tentokrát určite úspešne,“ plánuje Mário.