Článok pokračuje pod video reklamou
Na nedávno skončených Majstrovstvách sveta v hokejbale, ktoré sa konali v Nemecku, mali zastúpenie aj Topoľčany. Do nominácie sa prebojovala ešte len 19-ročná hráčka HC Topoľčany Veronika Čerňanová. Po zisku titulu vicemajsteriek sveta a príchode do Topoľčian sme sa s Veronikou porozprávali nielen o hokejbale, ale aj o ľadovom hokeji.
Kedy ste začínali s hokejom a kto vás k tomuto športu dotiahol?
K hokeju som prišla v trinástich rokoch, keď som učila mladšieho brata Ondreja korčuľovať. Všimol si ma vtedy tréner žien a spýtal sa, či nechcem s nimi trénovať. Ponuku som prijala a zobrala som so sebou aj o rok staršiu sestru Kristínu.
Okrem hokeja vás upútal aj hokejbal. Kto vás dotiahol do hokejbalového družstva?
K hokejbalu som sa dostala zasa cez môjho staršieho brata Janča, ktorý v súčasnosti hráva v Nitre hokejbalovú ligu. Raz nemohol ísť na zápas a spomenul, že má sestru hokejistku a môže ísť namiesto neho. Chalani ma zobrali do tímu a aj v súčasnosti hrávame spolu.
Potom prišla do nominácia do reprezentácie. Viac-menej ste s ňou počítali, alebo vás prekvapila?
Namiesto mňa mala ísť iná hračka, ale nakoniec mala zdravotné problémy, a tak povolali mňa. Keď mám pravdu povedať, vôbec som to nečakala. Už na internete som videla nomináciu a nečakala som, že sa tam prebojujem.
Ako sa vám páčilo v Nemecku a aký program vás tam čakal?
V Nemecku bola super hala, len sa mi nepáčilo, že tam bolo strašne teplo. Kolektív aj tréneri boli výborní, šatne sa mi nepáčili. Bolo ich tam málo a hneď po každom zápase sme sa museli z nich vysťahovať. Hralo sa systémom každý s každým, pretože bolo len šesť družstiev.
Ktorý zápas vám najviac utkvel v pamäti?
Asi to bol zápas s Češkami, pretože Česi sú pre nás odvekým rivalom. Páčili sa aj tie ľahšie zápasy, kde sme nastrieľali veľa gólov. Bola tam potom väčšia psychická pohoda. Hrala som v treťom útoku ako pravá útočníčka, ale, bohužiaľ, nevsietila som ani gól.
Potom prišlo finále. Ako by ste ohodnotili tento zápas s odstupom času?
Cez finálový deň sme hrali s Kanadou dvakrát. Prvýkrát sme prehrali 3:0 a už to nám ubralo na psychike. Do finále sme však išli s tým, že vložíme do toho zápasu. všetko Bolo to úplne iné stretnutie a myslím si, že sme ho mohli aj vyhrať, ale rozhodli naše chyby.
Napokon sa vám tak ušlo miesto vicemajsteriek. Bolo to pre vás prekvapenie, alebo ste s prvým miestom rátali?
Minulý rok vyhral Svetový pohár práve Slovensko a s tým sme aj cestovali na nulté Majsrovstvá sveta. Osobne som tam išla s očakávaním, že by sme tento titul mohli aj obhájiť. Napokon však aj druhé miesto je úplne super.
Ako vás privítali doma vaše spoluhráčky?
Nedá sa hovoriť o privítaní, bolo to celkom normálne, ako keď chodíme na tréning.
V Topoľčanoch ste v uplynulej sezóne nastúpili aj za družstvo žien. Skončili ste na predposlednom mieste. Ako by ste hodnotili túto sezónu?
Do kádra sa nám začlenili mladé hráčky a staršie odišli. Zmenilo sa to, ale myslím si, že od nového ročníka budeme hrať lepšie, pretože sme cenné skúsenosti už nazbierali.
Nedá mi neopýtať sa, čo vás viac baví – hokej alebo hokejbal?
Všetko má svoje pre a proti, ale u mňa je dominantou hokej. Hokejbal beriem len ako svoju letnú zábavku.
Spomínali ste, že hrávate hokejbal v Nitre. Nie je ťažké vyrovnať sa mužom?
Mne sa to páči, lebo oni nepozerajú na mňa, či som chalan alebo dievča. Práve tam som sa naučila lepšiu techniku. Muži sú rýchlejší a práve pri nich som sa zlepšila. Neberú ma ako dievča, ale ako spoluhráča. Hrávam v družstve s originálnym názvom Maskoti. Minulý rok sme skončili na ôsmom mieste a túto sezónu sa držíme medzi prvými štyrmi družstvami a máme tak na postup do I. farskej ligy.
V hokejbale sú časté tvrdšie zákroky a určite sa nevyhli ani vám...
Neminulo to ani mňa, ale vždy, keď ma niekto tvrdo narazí, tak starší brat hneď vyskakuje. Často ho musím krotiť, že aj ja som rovnaký hráč ako oni.
Štartovali ste aj na Majstrovstvách Slovenská žien v hokejbale, kde ste skončili predposledné. Ako to tam prebiehalo?
Za nás nastúpili len mladé hráčky a bolo tam vidieť, že nemáme dostatok skúseností, podobne ako na ľade. Aj ja patrím ešte medzi mladé hráčky a bolo to vidieť aj na tom hokejbale.
