Na futbalovom štadióne v Šuranoch odohralo Partizánske azda najdôležitejší zápas tejto sezóny. V sobotu nastúpili proti Jasl. Bohuniciam vo finále Západoslovenského pohára. Tempo nevstúpilo do zápasu vôbec zle, avšak po chybe domácej obrany sa Jasl. Bohunice dostali v 44. min. do vedenia zásluhou Paštiaka. V druhom polčase vrhlo Partizánske všetky sily do útoku, hoci sa im to skoro vypomstilo, ale brvno bolo proti. Z tlaku sa Tempo predsa len dočkalo, keď v 76. min. si domáci obranca zrazil do vlastnej siete Stuparičov pás na Křapku. Keďže devätdesiat minút o víťazovi zápasu nerozhodlo, prišli na rad pokutové kopy, v ktorých boli úspešnejšie Jasl. Bohunice a vyhrali ich 5:4, keď za Partizánske zaváhal Bezák. Napokon sa držiteľom pohára stali Jasl. Bohunice. Partizánske sa muselo uspokojiť iba s druhým miestom, ale aj to je podľa slov trénera Milana Ivanku veľkým úspechom. „Z dnešným zápasom môžem byť len spokojný, pretože sme sem cestovali s veľmi malou dušičkou. Samozrejme, Jasl. Bohunice boli favoritom zápasu podľa postavenia v tabuľke, aj podľa zloženia kádra a hernej kvality. Keď sme uhrali remízu v riadnom hracom čase, určite som bol spokojný. Chlapci vložili do zápasu srdce, bojovali a hrali na doraz,“ povedal nám tréner porazeného mužstva Milan Ivanka. Jasl. Bohunice šli do vedenia v závere prvého polčasu, kedy sa musela červenať obrana Partizánskeho, keď nechala nepokrytých hosťujúcich hráčov. „Tieto góly v závere sú najhrošie nielen pre trénera, ale aj pre celé družstvo. Najhoršie to je z psychického hľadiska, pretože v polčasovej prestávke som musel dať mužstvo dohromady. Bohužiaľ, zastavila nás aj veľká šanca, ktorú sme nepremenili a zostali sme nervózni. V druhom polčase sme chceli vyrovnať a podarilo sa nám to.“ Ako to prebiehalo v kabíne počas prvého polčasu, padali aj tvrdšie slová? „Ostrejšie slová vôbec nepadali, lebo nemali ani začo. Vytkli sme si chyby a povedali sme si, že obrancovia musia hrať jednoduchšie.“ Podarilo sa vám vyrovnať a na rad prišli pokutové kopy, ktoré sú vždy nevyspitateľné. „Pokutové kopy sú lotériou, veril som, že môžeme v nich uspieť. Celý týždeň sme ich trénovali, pretože sme predpokladali, že sa môže niečo prihodiť. Hráči, ktorí boli určení, tak v tréningu to kopali dobre. Je to aj o psychike a hráč to potom nezvládne. Náš hráč kopal na isto, brankár mu to vystihol. Celý týždeň to kopal na tú stranu, dával góly, v rozhodujúcom momente to ale nevyšlo.“ V penaltách rozhodujú aj výkony brankárov. Ktorí z týchto brankárov Jaroslav Psota (J. Bohunice) alebo Štefan Holička ml. (Partizánske) mal výhodu? „J. Bohunice mali výhodu, lebo ich brankár bol menší a rýchlejší. Náš brankár bol oveľa pomalší. Rýchle nohy často v týchto pripadoch rozhodujú,“ dodal na záver lodivod Tempa Milan Ivanka.
