Pri hľadaní nášho ďalšieho výhercu päťstokorunáčky sme sa nevedeli rozhodnúť, ktorým smerom sa vyberieme. Zvolili sme si napokon smer Zlatníky. Počasie nám prialo, a tak sme si mysleli, že nájsť niekoho, kto bude mať doma najnovší výtlačok nášho týždenníka MY Dnešok, nebude problém. Veľmi sme sa však mýlili. Pri hlavnej ceste sme zastavili staršieho pána s vozíkom plným sena: „Sem-tam si Dnešok kúpim, ale teraz ho veru nemám. Ale skúste tu vedľa.“ Keďže platí pravidlo, že výber musí byť čisto náhodný, jeho odporúčanie sme nevyužili. Potešilo nás, keď sme oproti nám zbadali kráčať dve panie, ktoré držali v rukách noviny. Ani sme nezaváhali, veď to mohlo byť aj najnovšie číslo MY Dnešok. Obe nám však povedali, že Dnešok nekupujú a dávajú prednosť celoslovenským denníkom. Sklamaní sme sa teda rozhodli zmeniť obec. Naše pomaľované autíčko sme otočili späť do Topoľčian. Keď sme prechádzali cez Šišov, zbadali sme v záhradke pri dome dve obyvateľky. Ani jedna z nich však náš týždenník doma nemala a ako nám prezradili, v ich obci je to úzkoprofilový tovar. Už sme sa pomaly vracali späť k autu, keď sme uvideli z pošty vychádzať pani Emíliu. „Práve som si ho bola kúpiť. Ja som zo susednej dediny Chudej Lehoty a poštu máme len tu na Šišove,“ odpovedala výherkyňa na našu tradičnú otázku a zamávala nám novinami. Ako nám prekvapená povedala, o tom, že by sme mohli zastaviť práve ju, ani len nesnívala. „Prečítam si v novinách všetko, teda okrem športu. Ale zaujímavé sú články o obciach, o histórii a bábätkách na poslednej starne. To si vždy rada pozriem,“ zhodnotila naše noviny pani Emília, podľa ktorej v nich nechýba vôbec nič. Po vybavení formalít sme šťastnej výherkyni odovzdali sľúbenú päťstokorunáčku. Keď sme sa jej spýtali, na čo ju použije, oči sa jej zaliali slzami: „Nedávno som sa stala vdovou. Určite sa tieto peniaze dajú využiť aj inak, ale ja za ne kúpim kvety na hrob môjho manžela.“
Autor: md