Tempo Partizánske urobilo cez zimnú prestávku jednu veľkú zmenu. Na trénerskú stoličku si zasadol Milan Ivanka (na fotografii) a dotiahol mužstvo na konečnú deviatu priečku. Oveľa cennejšie umiestnenie však dosiahol so svojím mužstvom v Západoslovenskom pohári, kde skončili svoju púť až vo finále. Viac o jarnej časti a Pohári sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Na trénerskú lavičku ste nastúpili v zimnej prestávke. Ako by ste zhodnotili jarnú časť vášho pôsobenia?
Štatisticky sme vyhrali v piatich zápasoch, vo dvoch zápasoch sme remizovali a v ôsmich zápasoch sme ťahali za kratší koniec. Z môjho pohľadu nie som veľmi spokojný, ale z pohľadu celosezónnej tabuľky je to pre nováčika dobre umiestnenie. Splnili sme si cieľ – bezproblémovú záchranu a deviate miesto. Nemali sme problémy, pretože sme nehrali o záchranu. Trocha ma zaskočil problém s kádrom, pretože v Partizánskom bol veľmi úzky. Chýbali nám hráči na ľavú stranu, kde musel zaskakovať Majo Stuparič, pritom mohol byť použiteľný na inom poste. Chýbala nám konkurencia v kádri a v polovici jarnej časti to bolo vidieť aj na výsledkoch, nebola už vlastne žiadna motivácia a výsledky išli dole. Tešil nás fakt, že sme už boli zachránení. Mužstvo svoje vrcholové zápasy zvládlo, napríklad v Topoľčanoch, Moravanoch či v pohárovom zápase s J. Bohunicami. Zápasy so silnejšími družstvami boli dobré, prehrali sme len s Topoľčanmi, aj to až v nadstavenom čase. J. Bohunice nás porazili až na pokutové kopy.
V čom vidíte dôvod, že hráči sa dokázali vyhecovať práve na tieto zápasy so silnejšími družstvami?
Je to osobná motivácia každého jedného hráča. Mali by byť motivovaní na každý jeden zápas, lenže nie sú to profesionáli, majú svoje zamestnania a navyše nás stále trápil užší káder. Bolo vidieť, že keď naši hráči chcú a sústreďujú sa na výkon, tak sa dá hrať s každým.
Káder tvoria prevažne mladí hráči. Ktorí zo skúsených hráčov potiahli mužstvo?
Sú tam mladé hráči, ale máme aj strednú generáciu hráčov. Maťo Mikula bol z nich najstarší, odviedol dosť dobrej práce a v mnohých zápasoch pomohol.
Pred vaším príchodom do A mužstva ste sa venovali dorastu. Ktorých mladých hráčov odtiaľ ste vytiahli do mužstva dospelých?
V zimnej príprave sme zobrali troch dorastencov, ak nerátam Jura Gergela, ktorý hrával už na jeseň. Juraj Gergel bol jediný ľavák v mužstve a nastúpil aj na finále Pohára ZsFZ. Jediným problémom však bolo, že sme ho ( a aj niektorých iných) nemohli použiť, pretože sme chceli v III. lige zachrániť dorast. Prioritou bola teda záchrana dorastu.
Napokon ste skončili na deviatom mieste. Ako ste spokojní s týmto miestom?
Z dvoch pohľadov. Deviate miesto je síce pre nováčika dobrým umiestnením, ale z druhého pohľadu sme mali na viac. Najmä so súpermi, ktorí boli pod nami, sme mohli viac bodovať. So súpermi, ktorí boli nad nami, sme sa vybičovali k výborným výkonom, ale so súpermi, ktorí boli papierovo slabší, tam sme zaváhali.
V jarnej časti ste odohrali aj zápas s Topoľčanmi. Pre vás to bol nešťastný zápas, keď ste v nadstavenom čase najskôr vyrovnali a potom aj inkasovali...
Nešťastných zápasov bolo v tomto ročníku viac, ale práve s Topoľčanmi bol špecifický. Petrovi Křapkovi sa podarilo vyrovnať v nadstavenom čase a každý si už myslel, že bude remíza a v podvedomí sme sa z toho tešili. Prišla strata koncentrácie a dali sme si vlastný gól. V tomto zápase nedali Topoľčany gól z hry, pretože sa presadili iba z pokutového kopu a jeden gól sme sa dali vlastný. O to ťažšie bolo stráviť našu prehru.
Aká vás čaká budúcnosť v klube?
Cez leto je to vždy otázne, pretože človek nevie, kto zostave v kádri a kto pribudne. Nejaké posily, samozrejme, hľadáme a niektorí sa boli už aj ukázať. Je to všetko ešte v štádiu riešenia, a tak uvidíme. Najviac však budeme musieť doplniť niekoho na ľavú stranu.
Vy ste na lavičku zasadli v polovici súťaže. Čo znamenal tento príchod pre hráčov?
Zmenila sa filozofia hry a zmenil sa aj štýl hry, prešli sme na zónovú obranu. Hovoril som, že tento prechod chvíľu potrvá a zrejme preto sme niektoré zápasy nezvládli. Iný štýl spôsobil menší chaos a hráči sa nevedeli rýchlo prispôsobiť. Myslím si, že keď zdravá kostra zostane pokope aj do ďalšej sezóny, tak herný prejav bude lepší. Už cez zimnú prestávku sme sa snažili o „presing“, niektorých zápasoch nám to vychádzalo, v iných nie. Perfektne nám to vyšlo v zápase s Moravanmi, dali sme im dva góly a takmer bolo po zápase.
Finálový zápas ZsFZ sa odohral až po sezóne. Nemyslíte si, že to už bolo predsa len neskoro, keď takmer vo všetkých kluboch boli dovolenky?
Je to ťažké a o tomto sme debatovali aj v Šuranoch s predstaviteľmi zväzu. Možno by bolo lepšie pre hráčov odohrať finále počas ligy, lebo voľno máme minimálne o týždeň kratšie. Na druhej strane niektorí hráči, ako u nás Michal Hula, si plánovali dovolenku už dávno predtým, nevedelo sa, že budeme hrať finále. Chýbal nám. Treba však o tom popremýšľať a urobiť nový, lepší variant.
Nacvičovali sa aj penalty?
Týždeň sme ich cvičili, ale v zápase je to skutočne o šťastí a psychike. Dano Bezák ich celý týždeň premieňal. My tréneri sme boli rozhodnutí, koho dáme kopať. Nevyšlo to, ale nič sa nedeje.
Aké boli vaše prvé pocity po prevzatí pohára za druhé miesto?
Bola to slávnostná chvíľa, pretože to bola spoločenská udalosť. Hráčom som hovoril, že toto je divadlo a hráči sú hercami, pretože tam bolo pomerne dosť ľudí. Boli tam aj mnohí tréneri, a tak sa hráči mohli ukázať. Znamená to, že na jednej strane vládlo sklamanie, pretože pri troche šťastia sme mohli vyhrať, ale na druhej strane J. Bohunice mali širší káder a na niektorých postoch mali lepších hráčov. Do finále sme išli s malou dušičkou, pretože podľa postavenia v tabuľke bol favorit jasný. Posledná naša séria prehraných zápasoch nás vôbec nestavala do role favoritov. Cením si, že naši hráči sa postavili k tomuto zápasu koncentrovane a dokázali dobre zahrať. Finále sme neprehrali, pretože sme remizovali.
