V poľovníckej praxi to znamená, že trikrát do roka, na jar, v lete i na jeseň, vo svojich revíroch kladú vakcíny vždy v dvoch pokládkach s dvojtýždňovou prestávkou. V presne stanovených termínoch ich zakopávajú na miesta, kde by sa mala diviačia zver vyskytovať. Ide o miesta, ktoré sú v určitom ročnom období prirodzenými stanovišťami diviačej zveri. Využívajú tiež lokality, kde zver predtým prikrmovali. Predpokladajú, že zver by tieto miesta mala pri hľadaní potravy navštevovať. V poľovníckej praxi to znamená, že šesť dní pred pokládkou a šesť dní po pokládke by nemali loviť diviačiu zver. Prednosť má nerušená konzumácia vakcín pred samotným lovom. Samozrejme, že aromatické vakcíny, ktoré sa vzhľadom podobajú na malé mydielka, skonzumujú aj iné zvieratá. Táto okolnosť sa potom vyhodnocuje v súhrnnom hlásení o priebehu orálnej vakcinácie.
Poľovníci sa v priebehu celého roka venujú aj monitoringu - pozorovaniu a lovu stanoveného druhu a počtu diviačej zveri. Za mesiac by mali na vyšetrenie uloviť aspoň jeden kus diviačej zveri. Z každého uloveného prevažne mladého diviaka odoberajú určené vzorky z vnútorností a orgánov na virologické a serologické vyšetrenie. Po odobratí ich skladujú v chladničke a v stránkových dňoch vzorky odovzdajú na veterinárnom stredisku v Partizánskom. Odtiaľ ich zberná služba odvezie na vyšetrenie do Zvolena. Tu na základe výskytu protilátok vo vzorkách zistia aj to, či diviak už skonzumoval vakcínu. Až po negatívnom výsledku vyšetrenia môžu diviaka rozdeliť na konzumáciu. V prípade, že by sa mor vyskytol, divina by sa musela znehodnotiť.
Ak sa do konca roka nevyskytne ani jeden pozitívny prípad moru ošípaných u diviačej populácie, poľovníci i veterinári budú mať na budúci rok o jednu starosť menej.
Autor: krb
