Utorok, 6. december, 2022 | Meniny má Mikuláš

Do hereckého neba odišla Adela Gáborová

Po dlhej a ťažkej chorobe zomrela vo veku 67 rokov jedna z najvýraznejších osobností nitrianskeho a slovenského divadelníctva Adela Gáborová. Herečka mnohých tvárí, dramatických premien, entuziazmu a nadšenia v práci, vysokej profesionality a nasadenia pr

Kto vám pomohol objaviť talent pre divadlo? Vyrastala som v Košiciach, kde v tom čase boli školy s rehoľnými sestrami. Keď som v roku 1946 išla do prvej triedy, učila ma sestrička Štefánia. Práve táto žena vo mne ako prvá zasiala semienko umenia. Prvé herecké prejavy sa spájali s Vianocami, na ktoré sme si pripravovali koledy a pašie. Až jedného dňa po roku 1948, keď sa zmenil režim, pred našimi očami nahádzali rehoľné sestričky do veľkých áut a odvážali preč. A my sme zostali v škole, kde sme namiesto modlenia odrazu spievali Internacionálu. Zasiahlo vás to osobne? Veď ste boli ešte dieťa... Bohužiaľ, moja rodina bola tiež postihnutá. Otca zobrali medzi prvými – bol označený ako nepriateľ ľudovo-demokratického zriadenia. Dozvedeli ste sa dôvody, prečo sa to udialo? Dodnes to nie je vyjasnené, otec nebol ničím vinný, nemal nijaké kontakty na zahraničie. Moja mama bola domáca, otec bol odborník na melioračné práce. Počas vojny sme bývali na Sliači, robil opravy na Troch duboch, kde sa dostal do zajatia Nemcov. Vrátil sa až v júni 1945. Po vojne sme sa presťahovali do Košíc, kde ho v roku 1949 obvinili a odsúdili na dvanásť rokov. Celých sedem si odsedel. Bolo to pre nás nesmierne ťažké obdobie. Veľmi to doľahlo najmä na môjho brata, ktorý vážne ochorel a zomrel. Po jeho smrti som napísala list Gottwaldovi, aby otca pustili bratovi na pohreb. A pustili ho? Nie, ale po šiestich týždňoch po pohrebe prišli dvaja muži v kožených kabátoch, vyvolali ma z triedy a začali vypočúvať, či som mala nejakého brata, či zomrel a kto ma nahovoril napísať Gottwaldovi. Bolo to kruté obdobie, ale naučilo ma rozlišovať charaktery ľudí. Boli ľudia, ktorí sa tvárili veľmi pobožne, ale opak bol pravdou, a boli takí, čo sa tvárili ako priatelia, ale boli udavači. Sedem rokov odlúčenia od rodiny bola dlhá doba. Ako ste vnímali návrat otca z väzenia? Keď sa vrátil, bol to iný, zmenený človek, ktorého som vôbec nepoznala. Čas, kým bol vo väzení, bol pre nás a mamu veľmi ťažký – zažili sme útoky na našu rodinu, vyhodenia z bytu, mame sa dokonca vyhrážali, že jej odoberú deti. Keď sa otec vrátil, bola som už takmer dospelý človek. Nastala situácia, že ho bolo treba znova spoznať. A zrazu začal nádherný čas, keď sa dvaja ľudia, mama a otec, začali znova zbližovať, hľadať jeden druhého. Bolo to nesmierne krásne, ale aj ťažké zároveň. Mali ste už v tom čase skúsenosti aj s javiskom? Čo rozhodlo o tom, že ste sa vybrali na umeleckú dráhu? Už ako dieťa som chodila do speváckeho zboru. Jedného dňa prišiel medzi nás režisér, ktorý potreboval dievčatá do opery Carmen v košickom divadle. Mne sa tam podarilo dostať a dodnes si pamätám pesničku, ktorú som tam v úlohe chlapca vyspevovala: Pyšne kráča naša čata, spieva trubka vojenská... Tam som sa po prvýkrát stretla s divadlom, vôňou šminiek, kostýmov. Bola som očarená... Keď prišiel posledný ročník jedenásťročnej školy, vedela som, že budem mať problémy s prijatím na vysokú školu, lebo som pochádzala z rodiny, ktorá nebola žiaduca. Ale povedala som si, že to treba skúsiť. Prijímacie skúšky boli vo februári a ja som mala obrovské šťastie, lebo v marci prišiel zákaz, že mi nemajú dovoliť maturovať. Podržal ma však učiteľ, ktorý prežil koncentračný tábor, a tak ma vedel pochopiť. Vďaka tomu som sa dostala na umeleckú školu. Po skončení vysokej školy ste sa rozhodli pre Nitru. Prečo? Pôvodne som sa chcela vrátiť na východné Slovensko, ale veci sa vyvíjali inak. Až neskôr som sa dozvedela, že vlastne nebolo žiaduce, aby som sa tam dostala do divadla. V tom čase však bola v Nitre úžasná éra Paľa Haspru. Skvelé, nádherné predstavenia. S jedným - Obchodník s dažďom – hosťovali Nitrania v Bratislave a ja som sa tam bola pozrieť. Začalo predstavenie, no v hľadisku bola stále tma. Tma trvala a trvala a nič sa nedialo. Spomínam si, keď som sem prišla so spevokolom. Pomyslela som si, že by som tu rada pôsobila a dodnes si to pamätám. Vlastne sa mi splnilo prianie – v Nitre pôsobím už 46. sezónu. Ako si spomínate na začiatky v nitrianskom divadle? Spočiatku som prespávala vo fotokomore, lebo som nemala kde bývať. Divadlo bolo v tom čase zájazdové, chodili sme ako kočovníci, ale mne sa to páčilo. Veľa sme zažili, raz mi zo šatne ukradli hodinky, ktoré som dostala od otca k maturite. Veľmi ma to mrzelo, otcovi som to nikdy nepovedala. Mala som tu však vynikajúcich kolegov, Müllera, Došekovú, Blaškoviča, Strniskovú, Pavelekovú, ktorí mi odovzdávali skúsenosti. „Ak budeš mať úspech, zabudni na to, každá rola musí byť opäť začiatkom, lebo keď sa dostaneš do pocitu, že si slávna, je to tvoj koniec,“ varovali ma... „Sú oveľa horšie prípady, so mnou to nie je až také zlé,“ uviedla Adela Gáborová v decembri minulého roku, keď mala za sebou chemoterapiu. O svojej chorobe odmietala hovoriť celých päť rokov. „Fungujem, ako keby som nebola chorá, ja teda vlastne chorá nie som. Ale hovoriť budem až vtedy, keď budem za vodou,“ povedala v poslednom rozhovre. Niekoľko mesiacov nato svoj statočný boj s chorobou prehrala. Do hereckého neba odišla vo štvrtok 12. júla v popoludňajších hodinách.
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Topoľčany

Inzercia - Tlačové správy

  1. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  2. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  5. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  6. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  7. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  1. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  2. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  3. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  4. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  5. Developer projektu Metropolis sa stal Lídrom roka 2022
  6. Nepotrebné telefóny pomáhajú na Vianoce deťom a rodinám v núdzi
  7. Tisíc líp aj pre včely od slovenskej prezidentky
  8. Changes to the System of Remedies
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 586
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 586
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 396
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 792
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 216
  6. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 3 352
  7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 083
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 554

Blogy SME

  1. Boris Greguška: Lesníctvo: mýty a fakty (I)
  2. Janka Bittó Cigániková: Tri muchy jednou ranou - rozumná regulácia zisku poisťovní, dostatok peňazí, a aj v provizóriu
  3. Julius Kravjar: S akademickou integritou by sa mali oboznamovať už stredoškoláci
  4. Irena Šimuneková: Fotohrátky 16.
  5. Ján Škerko: Mudrlanti
  6. Marek Mačuha: Štát a pomoc ľuďom
  7. Víťazoslav Würschner: „Svätá prostota“
  8. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 100 741
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 9 845
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 593
  4. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 3 697
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 157
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 855
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 487
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 042
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Ilustračné foto.

Nový grafikon prinesie zmeny. Spisujú petíciu.


2. dec
MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


2. dec
Ilustračné foto

Zoznam želaní obsahuje 40 mien, neobdarovaných ostáva už len pár.


2. dec

Hádanky, hry a hlavolamy pre všetky zvedavé deti od päť do sedem rokov sú súčasťou zošita s názvom Tešíme sa do školy, ktorý vychádza na 32 stranách.


28. nov

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Z kolektívnych zmlúv už vypustili dodatky.


5. dec

Najvyššia chorobnosť ARO je vo vekovej skupine detí do piatich rokov.


5. dec

Za rok si mali páchatelia zarobiť viac ako stotisíc eur.


5. dec

Žiaci v škole ani nie sú a študujú dištančne.


5. dec

Blogy SME

  1. Boris Greguška: Lesníctvo: mýty a fakty (I)
  2. Janka Bittó Cigániková: Tri muchy jednou ranou - rozumná regulácia zisku poisťovní, dostatok peňazí, a aj v provizóriu
  3. Julius Kravjar: S akademickou integritou by sa mali oboznamovať už stredoškoláci
  4. Irena Šimuneková: Fotohrátky 16.
  5. Ján Škerko: Mudrlanti
  6. Marek Mačuha: Štát a pomoc ľuďom
  7. Víťazoslav Würschner: „Svätá prostota“
  8. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 100 741
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 9 845
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 593
  4. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 3 697
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 157
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 855
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 487
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 042
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu