Vzhľadom na extrémne teploty sa na Mestskom úrade v Topoľčanoch rozhodli počas nestránkových dní skrátiť pracovnú dobu o jednu hodinu. V budove nie je klimatizácia, a preto teploty v miestnostiach vystavených slnečnému žiareniu dosahujú neúnosné hodnoty. Zamestnanci prichádzajú na úrad o šiestej ráno. „Počas stránkových dní však vedúci odborov musia zabezpečiť službu v rámci schválených úradných hodín. Pokiaľ je táto podmienka splnená, môžu ostatní nastúpiť na pracovisko v upravenom režime,“ informovala nás prednostka MsÚ Edita Brösztlová. V budove majú úradníci k dispozícii pitnú vodu. Zamestnancom, ktorí nemajú možnosť dostať sa k tekutinám, poskytuje úrad minerálnu vodu podľa nariadenia vyhlášky. „Práve som podpisovala pracovnú cestu, ktorej cieľom bolo zabezpečenie tekutín pre ľudí na aktivačných prácach,“ doplnila prednostka. V jednom z rýchlych občerstvovacích zariadení sme sa tiež spýtali na podmienky práce počas horúčav. Vedúca Ida Káčerová mala napriek množstvu povinností dôvod na úsmev: „Môžem k tomu povedať jediné. Našťastie tu máme klimatizáciu. Vôbec si však neviem predstaviť, ako by sme to zvládli, keby nefungovala.“ Predavačka v novinovom stánku Eva Sandanusová by počas leta tiež privítala prácu v klimatizovaných priestoroch. Búdka je počas celého dňa vystavená prudkému slnečnému žiareniu, vďaka čomu je vo vnútri neznesiteľne horúco. „Mám tu síce ventilátor, ale radšej sa ovievam ručne-časopisom. Ventilátor musím otáčať, aby mi chladný vzduch neprúdil na chrbát. Minulý týždeň si to totiž odniesli moje kríže,“ posťažovala sa. Predavač okuliarov Marián je vonku od rána do večera. Snaží sa zdržiavať v chládku pod stromom. „Usilujem sa stále piť. Človek si nepomôže, v horúčave rýchlo vysmädne. Pred chvíľou som si kupoval pollitrovú kofolu a už mám druhú fľašu,“ povedal a nás presvedčil pohľad na množstvo fliaš pod stojanom. Na autobusovej stanici sme počas odpočinku zastihli vodiča Pavla Zdichavského: „V lete je jedinou výhodou to, že ľudia necestujú až až tak často. Tlačenice počas prázdnin našťastie nebývajú časté.“ Zástupca zamestnancov SAD v Topoľčanoch. Vojtech Benko nás informoval, že pitný režim si vodiči dobrovoľne zabezpečujú sami: „Platí sa im päť korún na hodinu, preto im nerobí problém kupovať si minerálnu vodu. Navyše, na stanici je dostupná aj pitná voda.“ Nepohodlie v horúčavách spôsobujú vodičom najmä predpísané dlhé nohavice. „Myslím si, že počas takýchto teplôt by mal podnik zabezpečiť jednotné kratšie nohavice. Našťastie nám dali vyrobiť polokošele,“ dodal na záver. V topoľčianskej čistiarni sa počas horúčav práca tiež nezastaví. Zamestnanci musia znášať aj hlučné prostredie. „Osviežujeme sa chladenou vodou, pretože v práčovni je veľmi teplo. V časti, kde sa bielizeň žehlí, teplota dosahuje štyridsať stupňov. Do miestností sme namontovali ventilátory, je tu zabezpečená výmena vzduchu, ale vetráme aj oknami,“ povedal majiteľ Pavel Gerši. Na otázku, ktorá sa týkala horúčav, odpovedali aj niektorí náhodne vybraní respondenti na ulici. Milan Šramaty: Počas horúčav sa snažím nezdržiavať na slnku. V podstate sa po ulici v priebehu dňa ani nepohybujem, keďže pracujem v kancelárii. Tam máme všetko zabezpečené, vrátane pitného režimu. Aj teraz som na ulici len preto, lebo som si zašiel na obed. Alžbeta Medová: Veľké teplo mi nerobí dobre, pretože mám zdravotné problémy. Snažím sa čo najviac zdržiavať v chládku. Teraz som si prišla oddýchnuť na lavičku. Cez deň pijem veľa tekutín a neviem si odoprieť sladený čaj, pretože ten mi chutí najviac. Smäd mi potom zahasí obyčajná voda alebo minerálka. Emília Buchcarová: S horúčavou nemám veľké problémy. Samozrejme za predpokladu, že sa nezdržiavam dlho na prudkom slnku. Osviežujem sa hlavne čistou vodou. Myslím si, že práve v tomto období treba jesť veľa čerstvej zeleniny aj ovocia. Surové uhorky či rajčiny sú vždy lepšie ako mäso. Presvedčila som o tom na vlastnej koži. Dana Mikudíková, majiteľka prevádzky na výrobu a predaj dámskej konfekcie: „Teplá zvládame s námahou, asi ako aj inde. Tu vo vnútri je predsa len o niečo príjemnejšie. Klimatizáciu nemáme, nepostačujú nám financie, okrem toho sme v prenajatých priestoroch. Pracovníčky v šijacej dielni a žehliarni to majú najťažšie, pootvárané majú aspoň okná a v chladničke sú dispozícii minerálky, môžu sa kedykoľvek napiť.“ Anna Goldbergerová zo strážnej búdky na mestskom parkovisku: „Je to namáhavé, únavné, lebo tie horúčavy sú ozaj extrémne. A to chodíme po vonku, takže sa tomu neubránime. Chládok tu nemáme. Stromy, čo tu boli, sú vypílené. Chodím aspoň von, trochu sa prefúkať a zas dovnútra, lebo pokladnicu von nemôžeme brať. Našťastie dostávame aspoň minerálku a máme prisľúbenú „klímu“. Ak nám to mestské zastupiteľstvo schváli.“
