25. júl 2007 o 0:00
Horúčavy trápia aj zvieratká v mini ZOO pod Babicou
Čerstvú vodu každú hodinu dostávali počas minulotýždňových horúčav dva srnce, tri peruánske lamy, pštrosy emu hnedé, okrasné bažanty, vietnamské prasiatka, malý makak, medvedíky čistotné a tri jazdecké koníky, ktoré sú akousi súčasťou malej zoologickej zá
Ondrej Sivčák Externý prispievateľ
Počas dňa aj štyrikrát vystriekajú voliéry, dbajú najmä na to, aby všetka zver mala dostatok čistej pitnej vody. Tú doprajú najmä pštrosom, ktoré sa v nej veľmi rady aj vykúpu, na schladenie im väčšinou stačí aj sprcha. „Najmä v týchto horúčavách sa zverine snažíme dopriať čo najviac oddychu. Najmä medvedíky prespia takmer celý deň, menej zaťažujeme aj kone. Inokedy na nich organizujeme rôzne výjazdy do prírody, teraz ich prakticky ani neberieme na slnko,“ hodnotí situáciu Simona. Na koňoch si inak môže zajazdiť prakticky každý dospelý návštevník Ranča pod Babicou. V Simoninom sprievode sa dá zájsť až na šesť kilometrov vzdialený Bezovec, alebo smerom na Novú Lehotu, Čertovú pec, Podhradie či k vodnej nádrží nad Tesármi. S deťmi zas jazdia iba v kruhovej výcvikovej ohrade ranča. Návštevníci zariadenia si môžu zachytať aj ryby, alebo len tak chodiť na vychádzky do okolitej prírody. Tí, ktorí tu chcú pobudnúť dlhšie, môžu si vybrať jednoduchšie ubytovanie v chatkách, pre náročnejších majú k dispozícii aj apartmány. Prichádzajú sem návštevníci z rôznych kútov Slovenska, ale aj z Maďarska či z Nemecka. Štvorčlenná rodinka z Martina tu v minulý týždeň trávila chvíle oddychu s udicami pri rybníku. O takom relaxe vraj už dlho snívali, povedala nám mama dvoch detí. Prezradila nám, že jej manžel pochádza z Partizánskeho, a keďže to tu pozná, chodia sem častejšie. Deti si už poprezerali aj indiánske vigvamy, večery trávia pri táborovom ohníku. V minulých rokoch tu organizovali aj jazdecké ródea. Prichádzajú sem jazdci z celého Slovenska, v tomto roku však museli podujatie zrušiť. Rozhodli sa totiž pre rekonštrukciu ohrady a to si tiež vyžaduje isté organizačné zabezpečenie. Simona je skôr rekreačná ako profesionálna jazdkyňa. Na koni sa však vie udržať. Dokázala to hneď v začiatkoch, keď sem prišla. Jednému z koní pritiahla uzdu o niečo silnejšie ako bolo potrebné a ten sa s ňou postavil na zadné nohy. „Našťastie som sa udržala v sedle, čo bol zároveň akýsi môj jazdecký krst,“ spomína Simona. Posadiť sa do sedla bol vraj jej detský sen.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou