Kedy si sa po prvýkrát stretol s vodným pólom?
Začínal som v Topoľčanoch, keď som mal asi desať rokov. Najskôr som bol plavec a potom som sa začal venovať vodnému pólu.
Teraz pôsobíš ako brankár. Bolo tvojím snom chytať, alebo si chcel byť hráčom?
Začínal som ako hráč v žiackej kategórii. Potom sme v družstve mali len jedného brankára a potrebovali sme ešte jedného. Tréner p. Kleman sa ma vtedy spýtal, či by som nešiel do bránky, vyskúšal som to a odvtedy som tam aj zostal.
Prešiel si teda všetkými kategóriami až do A-mužstva. Ako by si hodnotil svoje pôsobenie v družstve dospelých?
V Topoľčanoch som bol v uplynulých dvoch sezónach medzi hráčmi, ktorí boli v základnej zostave. Predo mnou chytávali prevažne starší brankári ako Milan Kmeťo, alebo Luboš Mihálik a držali si svoj prím, ale postupne som aj ja dostal svoju šancu.
V posledných dvoch sezónach sa Topoľčany výrazne omladili. V posledných dvoch sezónach ste skončili na štvrtom, resp. piatom mieste...
Snažili sme sa „uhrať“ najviac, čo nám naše možnosti dovoľovali. S našou zostavu sme chceli podať vždy čo najlepší možný výkon.
V lige ste odohrali iba desať zápasov, pretože liga bola veľmi krátka. Neprekážala vám to?
Podľa mňa to bolo veľmi málo. Táto sezóna sa hrala podľa nového systému, stanovil to Slovenský zväz vodného póla a my ako hráči sme nemali veľmi na výber. Čo sa týka nášho vedenia, tak neviem, či malo možnosť ovplyvniť to, alebo nie.
Ako by si zhodnotil svojich spoluhráčov z Topoľčian?
Kolektív je tu veľmi dobrý, ba povedal by som, že vynikajúci. Sme veľmi dobrými kamarátmi. Je pravda, že v poslednej sezóne bolo mladších viac ako starších. Tým mladším chýbajú zatiaľ herné skúsenosti, ale tiež určite „vyzrejú“. Všetci sa v Topoľčanoch tomuto športu venujeme amatérsky popri práci alebo popri škole.
Od nového ročníka však už v Topoľčanoch nebudeš pôsobiť. Kam povedú tvoje ďalšie hráčske kroky?
Dohodol som sa s vedením košického klubu ČH Hornets. Tento klub má ambície ísť na titul Majstra Slovenska a vlastne to bol hlavný dôvod, ktorý ma zaujal. Chcú hrávať aj európsku súťaž, majú založenú medzinárodnú interligu v družbe s európskymi družstvami. Odohrá sa tam oveľa viac zápasov za sezónu ako iba v domácej lige a to je veľký prínos.
Ako momentálne prežívaš toto obdobie. Je júl, mesiac dovoleniek...
Momentálne som sa dohodol s mojím zamestnávateľom a „zaúčam“ nového zamestnanca, ktorý bol, mimochodom, tiež vodný pólista. V druhom rade som dostal aj pozvánku do reprezentácie a som v príprave na Európsku kvalifikáciu do Pekingu, ktorá momentálne prebieha a bude trvať do septembra. Takže voľno na nejakú dlhšiu dovolenku nezostáva.
Prišla pozvánka do reprezentácie, ako vidíš svoje šance v nej?
Keďže som sa dostal do reprezentácie, teraz je čas, aby som ukázal, čo je vo mne, a aby som práve teraz na sebe dvojnásobne zapracoval. Pevne verím, že mi zdravie bude slúžiť a zranenia sa mi vyhnú. Určite chcem zvýšiť v tejto príprave svoju výkonnosť a prepracovať sa do stáleho kádra slovenskej reprezentácie.
Bol si sa už pozrieť v Košiciach, máš tam známych hráčov?
U nás nieje veľká hráčska základňa, a nie je na Slovensku hráč, ktorého by som nepoznal aspoň z videnia. Niektorých poznám lepšie, iných menej. Z niektorými som bol už aj v reprezentácii ako junior. Bol som s novým kolektívom na jednom turnaji a bližšie som sa s každým zoznámil.
Kedy vám v Košiciach začína príprava?
Príprava by mala začať niekedy v auguste, nie je to však ešte upresnené. Momentálne sa pripravujem s reprezentáciou a až potom odídem do Košíc. V septembri sa odohrá kvalifikácia a potom budem voľný pre Košice.
Nelákalo ťa okrem slovenského družstva aj zahraničie? Ak áno, ktorá krajina?
Nejaké konkrétne ponuky som zatiaľ nemal, ale samozrejme, lákalo ma to. Ani nad krajinou, v ktorej by som chcel hrávať, som nepremýšľal. Určite by to bola krajina, v ktorej sa vodné pólo hrá na vyššej úrovni, napríklad Taliansko či Španielsko.
Myslíš si, že byť brankárom je ťažšie, ako byť hráčom?
Záleží, z akého uhla pohľadu sa na to človek pozrie. Svoje plusy a mínusy má jedno aj druhé. Hráč sa v zápase viac fyzicky „namaká“, ale na druhej strane brankár nesie väčšiu zodpovednosť. V tom by som videl základný rozdiel. Obrana aj brankár si môžu veľmi výrazne pomôcť, keď si spolu dobre rozumejú. Samozrejme, každé družstvo spraví chybu, inak by sa zápasy končili nerozhodne.
Aké sú tvoje ambície do ďalšieho ročníka?
Momentálne je mojím hlavným cieľom majstrovský titul. Ďalším cieľom je zvýšiť svoju výkonnosť a získať skúsenosti, ukázať sa vo svete a vyskúšať si pôsobenie aj v nejakom zahraničnom klube.
Autor: jaš