Podľa riaditeľa Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Františka Streďanského nepriaznivý stav tohtoročnej úrody má na svedomí predovšetkým vrtošivé počasie: „Veľmi ovplyvnilo tohoročnú úrodu, koniec-koncov ako každý rok. Asi najhoršie dopadol tento rok jačmeň, ktorý sa na celej výmere 5 372 hektárov pestoval prevažne pre potreby nášho pivovarníctva. Úroda nás ani tak nesklamala, pretože od začiatku sa počasie správalo akosi nenormálne. Skoré sejby síce vždy naznačujú úspešný pestovateľský rok, ale tohoročný nástup bol až príliš skorý. Už 10. marca sme mali takmer celú plochu jačmeňa zasiatu. Naklíčený jačmeň však „driemal“ a čakal na podporu dažďa, ktorý neprichádzal. V mesiaci apríl sme dokonca nezaznamenali na území okresu ani 1 mm zrážok, prvé tri dni v mesiaci máj nás zase prekvapili prízemné mrazy, ktoré na mnohých miestach dosahovali až -3 stupne Celzia. Tieto mrazy narobili škodu nielen záhradkárom, ale najmä pestovateľom jarného jačmeňa a tiež repky ozimnej.“
Aj keď pokles úrody zaznamenali poľnohospodári aj pri pestovaní repky, podľa Streďanského sú v našom okrese dobré výrobné podmienky práve pre pestovanie olejnín: „Repku ozimnú sme pestovali na výmere 3 510 ha, čo je viac ako po minulé roky. Motiváciou nie sú len dobré klimaticko-pôdne podmienky, ale aj veľký záujem spracovateľov, ktorí časť produkcie budú spracovávať na výrobu metyl esteru, ktorý sa pridáva do palív pre dieselové motory.“
Viacerí pozorovatelia sa zhodujú v názore, že minulé úspechy v obilninárstve na juhu Slovenska sa presúvajú do oblasti strednej Nitry. „Táto úvaha je pravdivá, pretože už niekoľko rokov dosahujú naši poľnohospodári z okresov Topoľčany, Bánovce nad Bebravou a Partizánske najlepšie výsledky v pestovaní hustosiatych obilnín, ale aj repky ozimnej. Nie je to však iba kvôli pôdno-klimatickým podmienkam, otepľovaniu a pod. Dôležitú úlohu zohráva ľudský faktor. Môžem povedať, že organizácia výroby vo veľkých a stredne veľkých podnikov je v našom regióne na bedrách skúsených odborníkov, ktorí zúročujú svoje dlhodobé skúsenosti nadobudnuté v minulej praxi. Ďalším faktorom je skutočnosť, že dlhodobé skúsenosti u agronómov sa spájajú vo väčšine prípadov s maximálnym uplatňovaním vedy pri tvorbe úrod,“ vysvetľuje Streďanský.
V dôsledku tohtoročnej, menej úspešnej žatvy, sa mnohí obávajú výrazného nárastu cien základných potravín. „Na túto problematiku sa treba pozrieť v dvoch rovinách. Jedna rovina je pohľad občana ako spotrebiteľa v obchode a druhá rovina je pohľad toho istého občana ako výrobcu základných surovín na výrobu potravín. Prijali sme podmienky trhového mechanizmu už pred sedemnástimi rokmi, no až dnes sa ako-tak dostávame bližšie k využívaniu tohto mechanizmu. Jedno mi nie je jasné, že prečo zdražujú potraviny už teraz, keď ešte sa vyrábajú zo starých zásob? Z pozície výrobcu základných surovín pre výrobu potravín považujeme za celkom správne, že po dlhých rokoch môžeme očakávať nárast cien obilnín. Je to dané tým, že ak sa čohosi menej urodilo, tak to musí zákonite byť drahšie. Doteraz to tak vždy nebolo. Boli aj väčšie neúrodné roky a s cenami našich produktov sa nič nerobilo,“ zdôrazňuje Streďanský. „Pre porovnanie, oproti roku 2006 spevnela koruna asi o 12-14 percent. Podľa toho mali zlacnieť dovážané stroje, chémia a iné vstupy, ktoré farmár potrebuje k výrobe. Žiaľ, takýto pokles sme nezaznamenali ani u strojov, ani u služieb. Skôr naopak, v prvom a druhom štvrťroku nám rapídne poklesla predajná cena ošípaných v porovnaní s minulým rokom až o 17 percent. V niektorých chovoch stagnovala cena mlieka, aj u dodávateľov mliekarne Rajo a.s. poklesla v 2. štvrťroku 2007 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2006 o 2 percentá. Rapídne poklesla cena jatočných býkov až o 16 percent, keď dosiahla v priemere ledva 45 korún za kg,“ dodáva na margo Jozef Urminský, predseda RPPK a predseda Poľnohospodárskeho podielníckeho družstva Prašice, najväčšieho poľnohospodárskeho podniku v okrese.
