Písmo:A^-|A⁺00

Aj tento týždeň sme pri hľadaní nášho ďalšieho výhercu päťstokorunáčky zamierili na Topoľčiansko. Vybrali sme si Nitriansku Stredu. Keďže máme už niekoľko podobných výjazdov za sebou, vôbec sme nepočítali s tým, že by sme mohli výhercu nájsť hneď na prvý raz. A predsa. Aj keď obec bola v čase našej návštevy takpovediac ľudoprázdna, pri miestnom pohostinstve sme zbadali jednu paniu. „Pozrite sa. Dnešok som si bola kúpiť už ráno a ešte som odvtedy nebola doma, takže ho mám pri sebe. Ja totiž nie som odtiaľto, ale z Čeľadiniec,“ ohúrila nás hneď po našej otázke pani Iveta a vyťahovala z tašky najnovšie číslo nášho týždenníka. „Je to vôbec možné, že ste zastavili práve mňa? Veď ja som v živote nikdy nič nevyhrala,“ nechápavo krútila hlavou pani Iveta, keď sme jej odovzdávali päťstokorunáčku. „Ja si prečítam všetko, čo je zaujímavé. Či sú to ľudské osudy, policajné správy, všelijaké kultúrne akcie, ale zaujíma ma aj to, čo sa deje v Topoľčanoch a v obciach. Niekedy si prečítam aj šport,“ prezradila nám šťastná výherkyňa, ktorá nás ubezpečila, že v novinách jej nič nechýba a je spokojná s tým, aké sú. „Neviem ešte, na čo výhru miniem. Ale veď peniaze sa vždy zídu. A keď sú to ešte aj také, s ktorými človek vôbec nepočítal, o to ľahšie sa míňajú,“ dodala pri našom odchode pani Iveta.

Článok pokračuje pod video reklamou