Odchovanec topoľčianskej hádzanej Martin Maťaš (na fotografii) na minuloročnú sezónu len tak ľahko nezabudne. Najskôr mu skončil angažmán v Pov. Bystrici a po ňom okúsil nemeckú ligu v drese Füchse Berlín, s ktorým sa mu podarilo postúpiť do prvej nemeckej ligy. V týchto dňoch mu práve končí dovolenkové obdobie, ktoré strávil aj v Topoľčanoch, a my sme ho vyspovedali.
Mohol by si nám zhodnotiť uplynulú sezónu, ktorú si absolvoval v dvoch kluboch?
Z minulej sezóny mám zmiešané pocity. Bola nadviazaná na predchádzajúcu sezónu, ktorá bola okorenená titulom majstra Slovenska s Pov. Bystricou. Začali sme novú sezónu s tým, že chceme dosiahnuť pekný úspech v Lige Majstrov. Hneď po prvej domácej prehre so Sarajevom sme o dobrý výsledok v Lige Majstrov prišli a do celého klubu sa vniesla katastrofálna klíma, ktorú umocnila aj prehra s Prešovom. Odvtedy to išlo dole vodou, vzťahy tam boli hrozné. Nezostávalo mi nič iné, len odísť. Našťastie som sa dostal do nemeckého Füchse Berlín. V tej dobe hrali druhú ligu sever a mali ambíciu postúpiť do vyššej súťaže.
Hneď po príchode sme sa dohodli, že so mnou rátajú len do konca sezóny, aby som im pomohol k postupu. V prípade postupu už mali funkcionári iné plány a rátali aj s inými hráčmi. Nakoniec sa nám podarilo postúpiť a dalo mi to veľmi veľa. Tento klub pôsobil vynikajúco na profesionálnej úrovni. Zároveň bol na nás vyvíjaný aj tlak, aby sme postúpili. Nehralo sa play-off, ale víťaz dlhodobej súťaže postupoval priamo. Nám sa postup podarilo zaistiť už štyri kolá pred koncom.
Pôsobili tam okrem teba aj iní legionári?
Okrem mňa tam boli českí reprezentanti - brankár Peter Štochl a ľavá spojka Pavel Prokopec. Mali sme aj jedného rakúskeho reprezentanta - Konráda Wilczinského, bol to jeden z najlepších hráčov. V Berlíne hrávali aj dvaja Litovčania. Pivot Stelmokas a do budúcnosti nádejný hráč Veta, ktorý má ešte len 21 rokov a dva metre. Práve jemu sa na poste pravej spojky nedarilo, a tak oslovili mňa.
Bolo ťažké sa prebojovať do základnej zostavy v tomto klube?
Na moje prekvapenie nebolo, pretože veľmi mi vyhovoval ich štýl hry. Na začiatku som si porozumel aj s chalanmi a nemčina mi nerobila žiadny problém. Spolupracovalo sa mi s nimi výborne.
Postúpili ste do vyššej súťaže. Ako prebiehali majstrovské oslavy?
Oslavy boli fantastické, mal som pocit, že sme vyhrali Ligu Majstrov. V jednom nahrávacom štúdiu sme nahrali pesničku s profesionálnou skupinou a po skončení posledného zápasu (sledovalo ho 7 500 divákov) sme mali program na palubovke, kde vystupovali spevácke kapely a artisti. Potom sa tam urobilo pódium a nastúpili sme my. Mali sme ohňostroj, laserovú šou, konfety, proste ako po triumfe v Lige Majstrov. Potom sme pokračovali v neformálnej večeri so sponzormi a napokon o jedenástej večer sme sa previezli mestom otvoreným poschodovým autobusom na jednu diskotéku. Na druhý deň sme išli na tomto autobuse za starostkou mestskej časti. Za dva dni nás dokonca prijal aj primátor mesta Berlín a urobil tak menšiu výnimku, pretože na tomto mieste sa prijímali iba družstvá, ktoré sa stali majstrami republiky. Išlo však o to, že Berlín nemal zastúpenie v najvyššej súťaži v hádzanej už niekoľko rokov.
Kam smerovali tvoje kroky po oslavách? Vedel si, že v Berlíne si skončil?
Už v priebehu sezóny som mal viacero ponúk, hlavne z Nemecka. Bolo to niekedy v januári a februári, ale vtedy som tajne dúfal, že zostanem v Berlíne. Postupne všetky ponuky zmizli a po skončení sezóny nebolo v Nemecku nič voľné. Už som aj rozmýšľal, že zostanem doma a budem hrávať v Rakúsku. Nakoniec z toho zišlo a naskytlo sa mi pár ponúk z Islandu, Saudskej Arábie, Francúzska a Španielska. Najkonkrétnejšia ponuka sa napokon dostavila zo španielskeho Gijónu, druholigového klubu. Odlietam 31. júla na desať mesiacov. Je to pre mňa niečo neznáme, musím to len vyskúšať.
Spomínal si, že sa ti naskytla príležitosť hrávať v Saudskej Arábii. Na hádzanú netypická krajina...
Krajina je to veľmi pekná. Úroveň hádzanej tam podľa mňa nie je na vysokej úrovni. Bol som ochotný rozmýšľať nad touto ponukou, ale veľmi záleží aj na tom, aký je káder. Mám radšej, keď je okolo mňa niekoľko dobrých hráčov, pretože hádzaná je kolektívny šport. Španieli boli najrýchlejší a najkonkrétnejší, tak som ich uprednostnil.
Momentálne je mesiac júl, ktorý je viac-menej dovolenkový. Ako oddychuješ?
Mesiac som si oddýchol a teraz sa individuálne pripravujem na novú sezónu. Zahrám si aj futbal či beach volejbal na kúpalisku s chalanmi ako Paľo Kertész, Paľo Mihalik, Ľubo Hurtaj či Miro Šellei. Je to super obdobie, pretože sa vieme dať dohromady a spoločne trénujeme. Stihneme pritom aj akcie, napríklad grilovačky a pod.
Hovoríš, že sa často stretávaš s viacerými odchovancami topoľčianskeho športu. Kde vidíš príčinu v tom, že výborní hráči musia z Topoľčian odchádzať za lepšími podmienkami?
Túto príčinu môže vidieť každý občan tohto mesta. Športové odvetvia, ktoré vychovali takých hráčov ako sú Kollár, Melichárek, Hurtaj, Hippik, Kertész, Šulc, Kopecký, nedokážu zabezpečiť podmienky tak, aby mladí talentovaní hráči nemuseli príliš zavčasu odchádzať do zahraničných klubov, často i na nízkej úrovni. Záleží to však aj od toho, aký rebríček hodnôt si kto postaví. Jasne, peniaze sú dôležité, ale možno nie je nutné zobrať hneď prvú ponuku, ktorá sa naskytne, len preto, že je zo zahraničia.
Niekedy sa oplatí vyčkať, odohrať dobrú sezónu a potom určite príde aj taká ponuka, ktorá sa už neodmieta. Aj naša hádzaná je momentálne v zlej situácii. Niet peňazí, niet sponzorov a čo je najhoršie, ubúda i ľudí, ktorých zápal a srdce vložené do práce boli alfou i omegou fungovania každého klubu . Šport je veľmi dôležitý aj pre spoločnosť, pre deti a vôbec pre lepšiu kvalitu života. Mladí ľudia venujúci sa športu nesiahnu na alkohol, drogy a podobne. Stávajú sa priebojnejšími a úspešnejšími aj v bežnom živote.
Autor: jaš
