Veronika sa rozhodla umiestniť svojich dvoch pudlíkov Bašku a Molly do výcvikovej školy pre psov v Chocholnej-Velčiciach pri Trenčíne. Zariadenie si vybrala podľa referencií uvedených na internetovej stránke, pretože chcela mať istotu, že počas jej dovolenky bude o pudlíkov čo najlepšie postarané. „Minulý rok sme využili služby hotela pre psov pri Galante. Bolo tam o ne veľmi dobre postarané, takže tento rok sme ich tam plánovali umiestniť tiež. Bohužiaľ, hotel momentálne prestavujú, preto som musela nájsť niečo iné. Bašku a jej dvojročné šteňa Molly priniesla do zariadenia v Chocholnej deň pred odchodom na dovolenku. Priniesla všetko potrebné, potvrdenia o zdravotnom stave psíkov a očkovaní, hračky, konzervy, granule, misky. „Bola som ich zaniesť spolu s otcom. Majiteľka tam nebola, ale odovzdali sme ich jej mame, pani Ružičkovej. Hneď po príchode nás trošku zaskočilo, že veľké a malé psy boli pohromade a brána do dvora bola síce zatvorená, ale nie zamknutá. Chvíľku sme tam pri nich zostali a potom sme odišli. V deň odchodu volal ešte pán Ružička, otec majiteľky, že nevie, ktorá sa ako volá. Otec mu teda vysvetlil, že tá šedá je Baška a tá čierna je Molly. Ešte do telefónu prízvukoval, aby nám dali na psíkov pozor,“ zdôrazňuje majiteľka pudlíkov.
V nedeľu pri návrate domov z dovolenky volala Veronika Pavlíková do výcvikovej školy, aby jej pripravili psíkov, že si ich asi o hodinku príde vyzdvihnúť. „Pán Ružička jej do telefónu povedal, že psíkovia sú pripravení,“ rozhorčuje sa Veronika a dodáva: „Reagoval, ako by sa nič nestalo. Ale už vtedy dobre vedel, že nie je všetko v poriadku.“ Keď si prišla Veronika spolu so sestrami a sestriným priateľom po psíkov, zhrozila sa. „Zbadala som Bašku, ako sedí celá vystrašená, ušká má sklopené. Inokedy, keď nás vidí, hneď začne štekať a vrtieť chvostíkom. A teraz nič. Ešte skôr, ako sme sa stihli spýtať na Molly, pán Ružička nám oznámil, že ho to veľmi mrzí, ale jeden pudlík im v stredu ušiel a stále ho nenašli. Zostali sme ako obarení a hneď sme sa aj so sestrami rozplakali,“ spomína na smutnú chvíľu Veronika so slzami v očiach. Hneď ako sa z neuveriteľnej správy spamätali, začali Molly hľadať. Na druhý deň do obecného rozhlasu v Chocholnej dali vyhlásiť, že sa stratil čierny pudlík, Veronika pripravila plagáty a rozvesovala ich po okolí. „Obvolala som niekoľko novín a televízie, aby uverejnili inzerát o zmiznutí Mollynky. Tiež sme požiadali veterinárov v okolí, aby ma informovali, keby k nim niekto Molly doniesol. Boli sme ju sami hľadať po okolí výcvikovej školy, pýtali sme sa ľudí, či nevideli malého pudlíka, dokonca aj vo vedľajších dedinách. Nikde sme ju však nenašli. Pán Ružička nás uistil, že aj oni Molly hľadali, dokonca ju hľadali aj tak, že to vyhlasovali ampliónom z auta,“ rozpráva pomedzi slzy Veronika. „Pri hľadaní pudlíka sme počuli od ľudí z dedniny aj takú verziu, že im ušli dvaja psíkovia. Jedného chytili a toho druhého vraj zrazilo auto,“ vzlyká nešťastná Veronika.
„Je nám to veľmi ľúto. Vôbec nevieme, ako sa to mohlo stať. Doteraz sa nám nič podobné nikdy nestalo. Brána býva zatvorená, takže psíkovia nemajú kadiaľ ujsť. Nehovorím, že nám sem-tam nejaké psy nevybehnú na ulicu. Ale keď ich okríknem, tak sa vrátia. To sa stalo aj v tomto prípade. Vybehli nám dvaja pudlíci. Jednu, Bašku, sme chytili a dali do ohrady. Druhá však ušla. Problém bol v tom, že nereagovala na svoje meno. Keď ju moja mama od nich preberala, povedali jej, že sa volá Molla. Takže mohla som ja ňu kričať, keď jej meno bolo Molly. Samozrejme, že sme ju hneď začali hľadať a stále ju hľadáme. Vyhlasovali sme to aj ampliónom z auta. Majiteľov sme nekontaktovali hneď ako sa stratila preto, že sme vedeli, že sú na dovolenke v zahraničí a aj tak by s tým nič neurobili. Pokiaľ sa Molly nenájde, sme ochotní majiteľku finančne odškodniť,“ zaujala stanovisko k celej situácii majiteľka výcvikovej školy Martina Ružičková.
Prešlo niekoľko dní a pátranie po stratenej Molly je zatiaľ bezúspešné. Veronika sa však naďalej nevzdáva. „Stále čakám, že sa mi niekto ozve, že ju našiel. Nedokážem sa na nič poriadne sústrediť, keď si na moju Mollynku spomeniem, je mi do plaču. Možno, keby boli zavolali hneď, ako sa stratila, tak máme v tom okolí dosť ochotných známych, ktorí by ju boli išli hľadať. Ponúkli sme aj dvadsaťtisícovú finančnú odmenu, ale nikto sa nám zatiaľ neozval. Dala by som naozaj všetko za to, keby mi ju niekto vrátil živú a zdravú. Začiatkom roka sme prišli o Mollynkinu sestru Ninku, ktorú dohrýzli psi. Baška, ich mamina, sa z toho dlho nevedela spamätať. Odmietala jesť, nechcela chodiť von. A tak isto sa chová Baška aj teraz. Bojím sa, že tá verzia, že Molly zrazilo auto, alebo sa jej stalo niečo podobné, je pravdivá. A Baška bola opäť pri tom. Boli sme na seba neskutočne naviazané. Ako by mi nejaké odškodné mohlo nahradiť moju Molly? Veď to nebol len psík, to bola proste moja Mollynka,“ dodáva smutne Veronika.
Autor: MARTINA DUŠOVÁ
