V nedeľu vystúpili so svojou ženskou speváckou skupinou Lišňanka aj na Kultúrnom lete v Čeľadinciach. Predsedníčka združenia Albína Adamcová bola vlani v našom týždenníku vyhlásená za „skvelú babičku“. To je iba krátky výpočet „podnikania“ solčianskych dôchodcov, ktorých aj starosta Juraj Soboňa označil za najaktívnejšiu skupinu v obci.
„Lišňanka má 16 členiek. Spievame pôvodné staré piesne priamo z našej dediny alebo z regiónu. Názov sme si dali podľa potoka Lišňa, kam kedysi chodili prať šaty až z Bojnej,“ rozpráva o ich speváckom telese pani Adamcová. Spolu s dvoma harmonikármi každoročne vystupujú v tradičných krojoch na prehliadke spevokolov v Nitrianskej Strede.
„Minulý rok to už bola súťažná prehliadka,“ podotýka Adamcová. „Niektoré ženy boli trochu sklamané, že sme sa neumiestnili – veď ani nemôžeme súťažiť s Krnčou, ktorá má spevácky súbor už 30 rokov. Ale povedala som im: dôležité nie je umiestnenie, ale to, že sa prezentujeme.“
A prezentovali sa naozaj usilovne. Pred dvoma rokmi zastupovali celý okres na festivale seniorských speváckych súborov v Obyciach pri Zlatých Moravciach. Posledné dva roky sa so skupinou zúčastnili aj na výstave krojov v Tribečskom osvetovom stredisku. V júni spievali na stretnutí spolku Slížar solčianskych rodákov žijúcich v Bratislave. No a tento rok organizovali po prvýkrát aj fašiangové pochovávanie basy.
„Aj keď sme dôchodkyne, chceli sa k nám pridať dokonca dvaja mladí chlapci,“ smeje sa Albína Adamcová. Ako sa zdá, v Solčanoch nemajú o popularitu núdzu. Ich Jednota dôchodcov má až 168 členov, mužov i žien. Najstaršia členka má 93 rokov.
Obec im poskytla priestory za obecným úradom a prispieva im z rozpočtu na rôzne kultúrne
podujatia, ktoré organizujú, a na činnosť spevokolu spolu 10-tisíc korún ročne. „Inak fungujeme len z členských príspevkov,“ poznamenala Adamcová. „Z tých 50 korún, ktoré každý zaplatí, musíme navyše odviesť 15 korún na okresnú organizáciu Jednoty, takže nám veľa nezostane. Usporadúvame oslavy menín, narodenín, nedávno sme mali až 21 jubilantov naraz. Teraz by sme radi odovzdali pri príležitosti 10. výročia ďakovné listy našim zakladajúcim členom,“ vymenúva početné aktivity Jednoty. Jediným problémom sú, ako vraví, peniaze. „Keď chcete urobiť 3 či 4 podujatia do roka, nie je to jednoduché.“
Napriek tomu nestrácajú entuziazmus. Vždy na začiatku septembra vystavujú svoje diela spolu s úrodou ovocia v Kultúrnom dome. Výstava trvá 4 dni. Okrem spevokolu je v ich združení totiž aj niekoľko šikovných vyšívačiek. Pani Adamcová je jednou z nich: „Najstaršie výšivky sú ešte zo začiatku 19. storočia. Ale máme samozrejme aj nové práce. Nielen kroje, ktorými sú Solčany známe, ale aj obrusy či rôzne prestierania.“ Vlani vystavovali aj staré fotografie dediny.
„Mám rada tieto spoločenské stretnutia. Zakaždým sa povie nejaká tá úvodná reč - to mávam na starosti ja,“ hovorí pani Adamcová. Priznala sa tiež, že ju to baví. Aj v Ozete, kde pracovala, bola vždy aktívna. „Teraz, keď som na dôchodku, je to lepšie ako len sedieť doma.“
A ešte jednou vecou sú Solčany chýrne – solčianskym „skladaníkom“. Je to pôvodne svadobný koláč, dnes už pomerne drahý, ktorý miestni pečú pri slávnostných príležitostiach. Jeden sa minulý rok dostal až na medzinárodnú výstavu regiónov do Bruselu, kde si na ňom veľmi pochutili, „Ja som tiež upiekla jeden na americkú ambasádu,“ spomína pani Adamcová.