Šmigura sa divadla a vinohradu nechcel vzdať

„Vedeli sme, že má problémy so srdcom, nikdy sme si však nemysleli, že sa s ním budeme lúčiť tak skoro,“ povedal riaditeľ divadla Ján Greššo. Šmigi, ako ho nazývali kolegovia, mal totiž nezlomný optimizmus a divadlu zostal verný až do poslednej chvíle. S dramaturgom Svetozárom Sprušanským snovali plány na účinkovanie v Modrej ruži, ktorú DAB uvedie v blížiacej sa sezóne. „Mal dar pritiahnuť diváka aj k postavám menším či stredne veľkým, dokázal im vdýchnuť svojskú energiu spontánnosti, životnej pravdivosti a uveriteľnosti,“ povedal o hercovi Sprušanský. Zaspomínal si na rozlúčku s Adelou Gáborovou, keď Erenst Šmigura s úsmevom prehodil, že „teraz možno pôjdem ja“. Šmigura bol podľa neho vždy dobre pripravený, otvorený spolupráci s mladými hereckými i režisérskymi kolegami. Divadelným doskám zostal verný aj po mozgovej príhode, ktorú prekonal pred pätnástimi rokmi. Bol veľkým fanúšikom nitrianskeho futbalu a predovšetkým Sama Slováka – syna svojho hereckého kolegu. „Spoločnosť vedel rozosmiať, dámam polichotiť a kolegov podpichnúť,“ zaznelo na rozlúčke s hercom.
Priaznivci nitrianskeho divadla poznajú Ernesta Šmiguru ako poštára z Príbehov obyčajného šialenstva, železničiara Perašína z Mariše, Pierota zo Svätenia jari či piráta Jazzvu z rozprávky Peter Pan. Účinkoval v predstaveniach Čajka, Fidlikant na streche, Grék Zorba či v komédii 1 + 1 = 3. Jeho poslednou úlohou bola postava Scottyho v muzikáli Divotvorný hrniec. Objavil sa aj na filmovom plátne, kde upútal pozornosť predovšetkým postavou Sojčiaka vo filme Eduarda Grečnera Jaškov sen.
Neodmysliteľnou súčasťou života nitrianskeho herca bol jeho vinohrad v Žitavciach. „Bol som tam len niekoľkokrát, chcel som mu pomôcť, ale on nikomu nedovolil ani strihať, všetko si chcel spraviť sám,“ povedal o otcovom zanietení Peter Šmigura, ktorý štvrtý rok býva v Cabaji Čápore. Jeho otec bol vraj tvrdohlavý a vinohradu sa nikdy vzdať nechcel. „Hovorieval som mu, aby tam nechodil, že je to ďaleko, a ja mám pri dome tiež vinohrad. Ale on, že musí, že je to jeho. To, že tam vo štvrtok išiel, sme ani nevedeli,“ zaspomínal si na osudný deň syn zosnulého herca. Erenst Šmigura sa vtedy chystal vo vinici kosiť. „Sľúbil som, že mu s tým pomôžem, čakal som ho celý deň,“ povedal majiteľ susedného vinohradu Milan Švec, ktorý sa s hercom poznal dvadsať rokov. O tom, že jeho dlhoročný kamarát havaroval, sa dozvedel až večer od susedky, ktorá správu o hercovej smrti videla v televízii. Nevedel ani to, že večer pred nehodou herec odpadol.
Ernest Šmigura bol ženatý, jeho manželka Irena oslávi v auguste 77 rokov. Syn Peter má dve dospelé dcéry. V priebehu niekoľkých týždňov stratil dvoch milovaných ľudí – dva mesiace pred úmrtím otca mu po vážnej chorobe zomrela manželka, o ktorú sa posledných šesť rokov musel intenzívne starať. Na rozdiel od otca k herectvu nikdy neinklinoval, aj keď sa ako dieťa na divadelných doskách objavil. Jeho otec vraj nechcel, aby sa z Petra stal herec a tak sa venoval viac športu ako divadlu. Hrával futbal a až do odchodu na vojnu hokej. „Boli sme skôr kamaráti, ako otec a syn, ale veľmi, veľmi dobrí kamaráti,“ zaspomínal si na otca s úsmevom Peter Šmigura, ktorý po otcovi zdedil aj tajomstvá vinohradníckeho remesla.