Kto vám vybral meno?
Meno mi vybrali oteckovi kolegovia. Mala som sa volať Katka, ale v eufórii z môjhonarodenia otcovi napísali v práci transparent „Nech žije Zuzka!“. Tak sa mama rozhodla, že keď už zapili Zuzku, tak mi dá toto meno. Nikdy som sa nezamýšľala nad svojím menom, tak som ani neskúmala, čo znamená, a som s ním spokojná. Moje meno mi nikto nekomolil, väčšinou moji blízki a priatelia nepoužívajú ani zdrobneliny. Má „medzinárodné použitie“ a už mám v rodine aj nasledovníčku s rovnakým menom. A nepoznám ani žiadnu „odpornú“ Zuzanu.
Podľa charakteristiky mena priťahujú Zuzany k sebe mnoho katastrof a situácií, kedy sa jeho nositeľky musia prejaviť ako silné a hrdinské ženy.
Môže to byť pravda. Určite si každý myslí, že jeho život nie je „to pravé orechové“, ale naozaj už od detstva som mala veľkú zodpovednosť za mladšiu sestru (tá už bola Katka), neskôr za moju vlastnú rodinu, a vždy som na všetko bola sama. Zo začiatku som určite vynakladala nejaké to úsilie na prekonávanie nepriazne osudu, ale neskôr sa toto stalo mojím životným štýlom a tak je tomu dodnes. Iba pri pozorovaní druhých ľudí si mnohokrát pomyslím: toto je nejaký problém? Možno som silná žena..., za hrdinskú by som sa nepokladala, hrdinovia sú asi iba muži...
Zuzany nechávajú najradšej závažné rozhodnutia na iných. Je to tak aj vo vašom prípade?
Ani menej závažné rozhodnutia som nenechávala pre istotu na nikoho iného. Závažné rozhodnutia robím sama, ale v rodinných záležitostiach som demokrat a počúvam názory zainteresovaných. Ak sa rozhodnutie týka iba mňa, či chcem alebo nie – rozhodnutie je vždy na mne. Rozhodnutí sa nebojím, ani sa im nevyhýbam. V tomto asi nie som pravá Zuzana. Možno je to preto, že keď som sa narodila, bola som pokrstená ako Zuzanna a to „n“ asi malo tiež nejaký vplyv na moju povahu.
Nositeľky tohto mena sa dokážu rozhodovať až v poslednej chvíli. Vtedy sa zmenia z pokojných osobností na tigrice. Bojujú vášnivo a bez obmedzenia.
Mnohokrát sa stalo, že bolo potrebné niečo spraviť alebo zaujať konkrétne stanovisko v „hodine dvanástej“. Ak k dosiahnutiu cieľa potrebujem v takej chvíli spoluprácu iných osôb, alebo ide o splnenie spoločnej alebo pracovnej úlohy, potom naozaj prestávam kontrolovať svoju navonok pokojnú povahu a do zúrivosti ma privádza pomalosť a pohodlnosť iných, neraz aj ich neschopnosť zaktivizovať všetky sily. Podobnosť s tigricou som si doteraz neuvedomovala, ale môže byť. Život mi ukázal, že náhle rozhodnutia a neplánovaný obrat v dianí majú väčšinou kladný zmysel a cena chvíľkovej premeny na „tigricu“ nie je privysoká.
Autor: md