Starkí sú zohraný párik so zmyslom pre humor. Na oboch vidieť, že sa majú vzájomne radi, ale to im nebráni, aby sa podpichovali. Na otázku, prečo si vzala Adama, Mária hovorí: „Mala som aj desať iných, ale tak čo už som mala robiť, keď prišiel práve on.“ A Adam na to kontruje: „Desiatich mala, ale ani jeden ju nebral...“
Sobášili sa v ťažkých, povojnových časoch. Svoje áno si povedali presne 7. februára 1948. „V Bielej Doline som mal vydatú sestru, ktorá sa kamarátila s jej mamou. Ony dve rozhodli, že sa ožením
s Máriou,“ rozpráva Adam. „Mama mi vravela, že som bola zasnúbená, keď som mala dva roky,“ prikyvuje Mária. „Dovtedy som chodieval po salašoch, aj k vojsku som išiel - vtedy sme sa veľmi nekamarátili, ale potom prišla tridsiatka a starý mládenec som nechcel ostať. Mal som iné dievčatá, aj sa mi páčili, ale vziať som si nechcel ani jednu. Hovorili nám: chráňte sa pred pohlavnými chorobami ako sú syfilis a kvapavka. Dievčat som sa nevedel násilne zmocnievať ako niektorí iní, ale ani „prespávku“ by som nebral,“ spomína si starý pán na mladosť.
„Chcel som mať ženu do voza aj do koča, aby vedela niečo aj robiť. Keď si chceš dievča nájsť, nájdi si také, čo bude vedieť viacero robôt. A musí byť kresťansky založené,“ radí pán Adam mladším mužom.
Pamätajú si ešte Karcolovci, kedy to medzi nimi zaiskrilo? „Keď mala sestra sobáš, on tam hral na husliach. Práve vtedy začal za mnou často chodiť,“ spomína si Mária. Bližšie sa spoznali na Vianoce, svadba bola o dva mesiace neskôr.
Mária a Adam Karcoloví mali šesť detí, jedno im zomrelo. Spolu sa starali o gazdovstvo, robili na roliach.
Hovoria, že ich spájala aj výchova detí: „Keď aj niečo medzi nami bolo, vedeli sme, že musíme držať spolu pre naše deti,“ dodáva Adam. „Ja sa neviem hnevať, on by sa hneval aj týždeň,“ povedala Mária. Mnohoročné vydarené manželstvo pripisujú Božej vôli a vzájomnému rešpektu.
Autor: th