Z civilu do uniformy
Vojenský výcvik bol súčasťou príprav nového československého vojenského filmu Tobruk, ktorý sa bude natáčať na Sahare. Režisér Jiří Marhoul, ktorý má hodnosť majora, chcel výcvikom pripraviť hercov na podmienky, v ktorých bude štáb hlboko v púšti pracovať. „Pripravoval nás na to, že to bude viac, ako sa len naučiť pochodovať a strieľať. Celý výcvik bol kurzom prežitia na púšti,“ vysvetľuje dôvody odchodu na Vyškov Martin Nahálka. Podmienky na púšti dotvorili počas výcviku aj extrémne horúčavy, ktoré v tom čase zastihli Česko aj Slovensko.
Martin na Vyškov necestoval
s veľkou batožinou. Civilné oblečenie nepotreboval - hercov hneď po príchode obliekli do vojenských uniforiem. „Zbalil som si hlavne veľa náhradných ponožiek,“ opisuje prípravy rodák z Liptova prípravy na výcvik, ktorého sa zúčastnilo trinásť hercov a pomocný režisér.
Denný výcvik sa končil
neskoro v noci
Denný program sa začínal ráno o šiestej pravidelnou rozcvičkou a končil neskoro v noci. Martin sa počas výcviku učil strieľať, plazil sa po zemi, zakopával osemkilové míny a aj v tých najväčších horúčavách absolvoval niekoľkohodinové túry. To všetko v „plnej poľnej“, s prideleným množstvom vody a niekedy len po troch, štyroch hodinách spánku. Nočné úlohy s orientáciou podľa buzoly neboli podľa neho ničím výnimočným. „Nebrali ohľad na to, že sme herci. Celý výcvik bol zostavený tak, aby sme sa dostali do stavu, v akom boli vojaci v Tobruku počas druhej svetovej vojny. Zvykli sme sa pýtať samých seba, prečo to vlastne robíme,“ hovorí nitriansky herec, ktorý sa počas cvičení s vojenskou technikou plazil aj pod idúcim tankom.
Sám bol svedkom ťažkých stavov svojich kolegov, ktoré zvykli vyústiť do plaču či extrémnych záchvatov smiechu. „Ja som bol
v pohode, na všetko som bol pripravený. Vedel som, že je to dobré pre film a pre postavu, ktorú v ňom hrám. Samozrejme, mal som stavy, keď som sa chcel zbaliť a odísť preč, ale vo vnútri ma čosi presviedčalo, aby som zostal,“ hovorí Martin.
Otlaky, prepotené uniformy
a jedlo z konzervy
Na spomínanie na rodiny či priateľky nebol čas. Hercom navyše zobrali po príchode na Vyškov mobilné telefóny. „Keď sme mali aspoň pol hodinu voľna, tak sme boli radi, že môžeme posedieť, na chvíľu sa vyzuť, ošetriť si otlaky a pľuzgiere, napiť sa a do ruksakov doplniť veci, ktoré sme potrebovali na ďalšie cvičenie,“ spomína si Martin, ktorý počas výcviku schudol niekoľko kíl. Živil sa prevažne jedlom z konzerv.
Ani v každodennej hygiene nemal Martin počas výcviku ideálne podmienky. Každé ráno si obliekal uniformu, v ktorej deň predtým pochodoval či plazil sa po zemi. „Bolo nám v nich brutálne horúco, ale po dvoch, troch dňoch prišiel človek do stavu, keď mu to bolo už všetko jedno. Vedeli sme, že raz sa to skončí,“ spomína si Martin, ktorý sa do sprchy dostal až po niekoľkých dňoch výcviku. „Mali sme raz cvičenie, keď sme v plnej poľnej vošli do priekopy, v ktorej bolo asi pol metra bahna a pol metra vody. Na jednom úseku sme museli podliezť pod lavičku, ktorá bola tak nízko, že keď sme ju chceli podísť, museli sme strčiť hlavu do bahna. Povedali nám, že ani jeden tím z profesionálnych vojakov to nikdy nespravil. A my, asi tým zanietením pre film, sme to spravili. V mokrých uniformách sme potom museli dôjsť do tábora a až potom nám dovolili osprchovať sa. Samozrejme, v studenej vode.“
Martin sa z výcviku vrátil vyčerpaný, filmovačku v africkej púšti bez jeho absolvovania si však nevie predstaviť. „Verím, že existujú ľudia, ktorí by to nezvládli,“ dodáva nitriansky herec.
Autor: petr
