„Zatiaľ ide len o koncepciu. Ochota mesta je síce malým, ale predsa pozitívnom krokom na dlhej ceste, ktorú máme pred sebou,“ hovorí budúca zriaďovateľka, ktorá je autorkou niekoľkých projektov. „Hľadala som perspektívu do života pre deti a práve úspešné ukončenie takejto školy vytvára mladým ľuďom možnosť študovať na nemeckej vysokej škole bez absolvovania prijímacích pohovorov. Výučba sa stretáva aj so záujmom nemeckých priemyselných kruhov, ktoré chcú gymnázium podporovať materiálne aj finančne. Zároveň poskytnú nemeckých lektorov a umožnia žiakom zúčastňovať sa študijných pobytov v Nemecku.“ Štúdium je ukončené skúškou nemeckého jazykového diplomu druhého stupňa, ktorý sa podľa európskeho referenčného rámca jazykov zaraďuje do skupiny C1, C2 a je uznávaný na celom svete. Skúška sa skladá z písomnej a ústnej časti a je vždy robená v európskom meradle spoločne pre všetky európske krajiny a za prítomnosti nemeckej komisie.
Škola by mala poskytovať osemročné aj päťročné bilingválne štúdium. Pre vysokú náročnosť v súvislosti s obsadením slovenskými pedagógmi a nemeckými lektormi bude gymnázium otvárať v každom ročníku v danom školskom roku len jednu triedu. V každej bude výber tridsiatich žiakov z celého Slovenska. Deti však nemusia vôbec ovládať cudziu reč, keďže tento typ bilingválneho gymnázia sa zameriava hneď od začiatku na intenzívne štúdium nemeckého jazyka. V prvom ročníku absolvujú týždenne dvadsať hodín nemčiny. Neskôr sa budú postupne učiť aj iné predmety, a to buď čiastočne alebo úplne v nemeckom jazyku. Ide o dejepis, biológiu, zemepis, matematiku a estetickú výchovu, v rámci ktorých sa majú naučiť odborné termíny.
V prípade osemročného štúdia žiaci začínajú najprv desiatimi hodinami nemčiny týždenne, až potom pokračujú v intenzívnej výučbe cudzieho jazyka. Najskôr v cudzej reči absolvujú najjednoduchšie predmety, napríklad výtvarnú výchovu. Náročnejšie predmety prichádzajú v štvrtom ročníku.
Uchádzači budú robiť prijímacie pohovory zo slovenského jazyka a matematiky a absolvujú tiež talentovú skúšku, ktorá ukáže, či majú predpoklady na učenie sa cudzích jazykov a orientáciu
v určitých situáciách. „Gymnázium v žiadnom prípade finančne ani existenčne neohrozí školy na území Topoľčian. Naopak, zariadenie poskytne zamestnanie tunajším pedagógom a zvýši kredit mesta v očiach širokej verejnosti v rámci Slovenska,“ podotýka Ingrid Paulovičová. Podobne koncipovaná bilingválna škola je zatiaľ v našej krajine iba v Poprade. Ďalšie rozhodnutia týkajúce sa zriadenia gymnázia budú v kompetencii Ministerstva školstva SR a nitrianskeho VÚC.
Autor: Anna Salvová
