Pri práci sme našli aj Ľudovíta Kmeťa. Individuálnemu umeleckému smeru sa vraj venuje približne sedem rokov. „Najskôr sme s kamarátmi začali čmárať fixkami a odvtedy ma to nepustilo. Naháňať sa po ulici a vyrábať si zbytočné problémy ma však nebaví. Chcem jednoducho maľovať, to je všetko. Ale aj napriek tomu, že tvoríme legálne, mnohí ľudia stále frflú. Istá pani po nás kričala, že by nám ruky oblámala. Nájdu sa však aj takí, ktorí sa so záujmom pristavia,“ hovorí stredoškolák z Nitry, ktorý študuje na súkromnej škole úžitkového výtvarníctva v Topoľčanoch v odbore úžitková maľba. Dodáva, že v Topoľčanoch je iba jediná legálna stena, ale aj tú v strede vypĺňajú reklamy.
Najčastejšie sa venuje takzvaným pieces, ktoré sú veľkými viacfarebnými maľbami. Na jednoduchšie, prezývané dizajnovky, používa len pár farieb a snaží sa zvýrazniť najmä tvary. „Inšpirujem sa všetkým, čo vidím okolo seba, najčastejšie si sadnem a kreslím z hlavy,“ prezrádza. Najradšej by vraj maľoval stále, problém je však vo financiách. Plechovka stojí okolo stopäťdesiat korún a vystačí na plochu s veľkosťou približne dva krát dva metre. Kupovať však treba aj farby a spreje. Občas chodieva na jamy, teda na organizované graffiti podujatia. „Naposledy som bol na Urban Style Jame v Banskej Bystrici. Do vzdialenejších miest sa mi nepodarilo dostať. Cestovanie navyše niečo stojí. Rád by som jamy navštevoval častejšie, ale potom by mi zrejme nezostali peniaze na farby…,“ hovorí s úsmevom.
Tvrdí, že je úplne bežné, ak po čase namiesto svojho výtvoru nájde iný: „Človek svoju maľbu vytvorí, pohrá sa s ňou a odfotí. Nečaká, že tam bude naveky. V Prahe vydrží maximálne týždeň, pretože tam sa každý deň maľuje strašne veľa.“ Ľudovít by sa maľovaniu chcel venovať aj v budúcnosti. Ako maturant sa rozhoduje, na ktorú vysokú školu sa prihlási, ale umeleckým smerom sa zrejme bude uberať aj ďalej. Vraj sa aspoň presvedčí, ako to na prijímacích pohovoroch funguje.
