Samkova mama, Katarína Ďurková sa o pôrodoch do vody dozvedela počas študentskej praxe vo Švajčiarsku. „Domáca, u ktorej som bývala rodila tri deti klasickým spôsobom a dve do vody. Pochvaľovala si to, a povedala mi, že do vody sa jej rodilo ľahšie. No a keď som otehotnela so Samkom, navštevovala som k ženskú lekárku v Topoľčanoch, ktorá mi povedala, že plánujú zaviesť pôrody do vody. Tak som sa začala o to trošku zaujímať. Keď som mala termín a rodiť do vody bolo možné, povedala som si, prečo si to neuľahčiť,“ spomína.
Pôrod jej pripadal ako relax
Pani Katarínu možno ovplyvnila aj skutočnosť, že rodila po roku a piatich mesiacoch, kedy prišiel na svet jej prvý syn Ervín. „Pri klasickom pôrode som ležala a teraz som sedela vo vani, čo bolo príjemnejšie. Rada sa kúpem a plávam, takže som sa cítila dobre. Z fyzikálneho hľadiska mi tiež pripadá ľahšie, keď človek sedí alebo stojí, pretože naňho pôsobí gravitácia.“
Druhý pôrod bol aj rýchlejší. Pani Katarína išla do vane asi o pol desiatej, a asi o hodinu bol Samko na svete. Za výhodu považuje aj skutočnosť, obe deti porodila rodila pri tom istom lekárovi Tiborovi Čaradskom a tej istej sestre. Ani topoľčiansku nemocnicu si nevybrala náhodou, narodila sa v nej prakticky celá jej rodina. Pôrod jej pripadal ako relax, pri ďalšom by tiež uvažovala o vode, a túto alternatívu odporučila aj známym, ktorí sa na to pýtali.
Dnes má Samko päť rokov a počas leta mamu príjemne prekvapil. „Tento rok sme kúpili väčší nafukovací bazén, a keď sa išiel Samko kúpať, vždy som mu dala len rukávy a koleso. A on zrazu začal plávať bez rukávov. Sám sa to prišiel, kým starší brat Ervínko sa naučil od bratrancov, ktorí chodili na plávanie. Neviem či to má súvis s pôrodom, ale Samko vodičku ľúbi,“ hovorí pani Katarína. „Inak je dosť živý a neposedný aj chodiť začal už po desiatich mesiacoch. Nebol ani často chorý, možno preto, že do troch rokov som ho dojčila. S bratom sú celé dni sú vonku, a keď ich niečo chytí, robím im čaje, usilujem sa aby nebrali antibiotiká.“
Boom ustal
Počas prvých rokov zaznamenali v topoľčianskej nemocnici pomerne dosť pôrodov do vody, rádovo stovky, dozvedeli sme sa od primára gynekologicko-pôrodnickeho oddelenia Petra Hríbika. „Medzitým si aj v ďalších nemocniciach zaobstarali pôrodnú vaňu, a po boome, ktorý nastal, sa situácia stabilizovala. Voda tlmí bolesti, patológia sa neodstraňuje, ani pôrod sa neurýchľuje. V rámci alternatívnych pôrodov predstavujú pôrody do vody asi 2 percentá, zo všetkých narodených detí. To je reálna miera záujmu aj v celom svete.“
Z ďalších alternatív Hríbik spomenul pôrodné kreslá, rodenie v polosede, v sede, výnimočne v kvočiacej polohe a na boku. Posledná poloha je na Slovensku málo žiadaná, pretože u nás je zvykom rodiť na chrbte, napriek tomu, že sa nevyužíva gravitácia, ktorá pomáha ženám pri pôrode.Na našu otázku, či sa ženy, ktoré rodili do vody pri ďalšom pôrode k tejto alternatíve vracajú reagoval: „Je to veľmi individuálne, každá žena má svoje subjektívno, každá to inak vníma. Ženy však preferujú aj pobyt pod sprchou, ktorý je hygienickejší. Okrem toho sa pri ňom môže tam chodiť a tlačiť, oproti vani, kde je pohyb obmedzený.Teraz máme ďalšiu alternatívu, ktorou je epidurálna analgéza. Pre ženu je efektívnejšia, pretože tlmiaca vlastnosť teplej vody nie je taká výrazná. V minulosti sme od epidurálnej analgézy odstúpili kvôli nedostatku anesteziológov. V súčasnosti ich už máme dosť, a môžeme ju poskytovať.“
