Kuriózna bola nielen odmena policajtom, ale aj stratenie malého chlapca, ktoré malo šťastný koniec. Všetko sa začalo v Materskej škole na Škultétyho ulici v Topoľčanoch, kde prišla pani Monika z práce pre syna. „Poobliekala som ho a povedala som mu, že keď bude doma otec, sadneme do auta a pôjdeme na návštevu ku krstnému,“ spomína. Potom mu ešte išla zobrať veci a porozprávala sa s jednou mamičkou. Myslela si, že Jarko ju čaká za dverami. Tam však nebol, a nebol ani na pieskovisku. Obehla celú budovu, znovu sa vrátila do triedy, ale chlapca nikde. „Už mi to nebolo jedno, a tak som vyšla na ulicu a zbadala som policajné auto,“ hovorí pani Monika. V zúfalstve mu skočila do cesty a policajtov požiadala o pomoc pri hľadaní syna, ktorý sa stratil. Obávala sa hlavne toho, aby nešiel na hlavnú cestu sám a nezrazilo ho tam auto. Hľadanie v blízkom okolí škôlky však bolo bezvýsledné, a tak pani Monike nezostávalo nič iné, ako volať na číslo 158.
„Dala som policajtom presný popis chlapca a začala sa pátracia akcia, do ktorej sa zapojila aj mestská polícia. Potom som zavolala aj manželovi, čo sa stalo.“ Ten ju však šokujúco prekvapil, lebo jej oznámil, že Jarko sedí na gauči a hovorí, že nech mamička príde.
„Tak ma policajti odviezli domov, lebo pomaly som aj plakala od strachu.“ Manželovi to tiež bolo čudné, lebo nevedel, že Jarko prišiel domov sám, a myslel si, že pani Monika sa rozpráva dolu so susedou. No a beťársky synček sa rozhodol ísť domov sám, lebo sa ponáhľal za otcom.
A za čo bola torta pre policajtov? „Objednala som ju v cukrárni, a dala som im ju za to, že som sa stretla s ochotou. Mohli napríklad pokojne povedať, že idú k inému prípadu, ale nestalo sa to. Pátranie sa okamžite začalo,“ vysvetľuje pani Monika. Malý nezbedník za svoj výstrelok na zadok nedostal, pretože mama bola od radosti celá bez seba, keď ho zbadala. Ale teraz mu vždy dôrazne opakuje, že v žiadnom prípade nesmie sám opustiť areál škôlky.
Autor: JOŽO MALÝ
