Počiatky jeho talentu siahajú do študentských čias. V Bratislave navštevoval umeleckú priemyslovku, odbor keramika. V štúdiu pokračoval na Pedagogickej fakulte v Nitre, kde sa priučil estetickému cíteniu a výtvarnej výchove. Dalo by sa povedať, že na vysokej škole pokračoval v začatom umeleckom vzdelávaní.
„Hlina ma lákala odjakživa. Po skončení školy som sa zamestnal ako úradník v Leviciach, ale cítil som, že to nie je ono. Uvedomil som si, že tadiaľ cesta nevedie a je čas zmeniť zamestnanie,“ priznal sa Marcel Gellen. Vo vlastnom dome si zriadil dielňu a pustil sa do práce. Začiatky nebývajú nikde ľahké, a ani jeho prípad netvoril výnimku. Postupne si kúpil pec a učil sa na vlastných pokusoch. „Výroba jedného hrnčeka trvá týždeň až dva, závisí to od počasia a vlhkosti vzduchu. Celý proces začína vymodelovaním požadovaného tvaru na hrnčiarskom kruhu. Výrobok schne štyri alebo päť dní. Nasleduje prvé vypaľovanie v peci. Nezaberie veľa času, iba pár hodín, ale ďalších dvanásť hodín chladne. Na hrnček ide ďalšia glazúra a potom druhé vypaľovanie,“ opisuje zložitý proces a pokračuje: „Využívam tiež efekt nazvaný krakovanie. Je to veľmi stará technika. V minulosti sa priamo z pece hádzala keramika do lístia alebo dávala do čaju, aby glazúra popraskala a zafarbila sa. Ja keramiku vyberám z pece skôr, aby glazúra popraskala, potom ju zalievam ďalšou vrstvou farebnej glazúry, aby sa pukliny scelili. Inak by výrobok nebol funkčný a využiteľný.“ Marcel Gellen trávi pri výrobe keramiky denne aj sedem hodín. Priznáva, že teraz má menej času, lebo si našiel prácu ako učiteľ na základnej škole. Všetky vzory si vymýšľa sám, hoci aj jeho manželka Slavka občas prispeje. „Práve tieto „kyprýtka" vymyslela ona,“ hovorí ukazujúc na pomaľované hlinené predmety v tvare malého nožíka na otváranie listov.
„Používam výhradne spracovanú hlinu, chodím po ňu až na Myjavu. Nedá sa ísť niekde do záhradky a nabrať si úplne obyčajnú. Dôvod je prostý, obsahuje veľa nánosov a nečistôt. Tam je potom problém očistiť ju. Hlina musí byť kvalitná, inak by keramika praskala a bola nepoužiteľná. Existuje aj belšia hlina, tzv. porcelánka,“ povedal Marcel Gellen.
V druhej miestnosti svojej dielne má majster hrnčiarsky kruh. Prezrádza, že v začiatkoch bolo ťažké spraviť obyčajnú šálku. Vycentrovať hlinu sa dá naučiť za pomerne krátky čas, treba začať od malého množstva a postupne objem zväčšovať. Neustále cvičiť a zdokonaľovať sa. Ruky by mali tvarovať hlinu, nie naopak.
„Raz som spravil 150 šálok vždy s inými iniciálkami. Bola to riadna fuška a mal som málo času. Alebo slnečné hodiny v spolupráci s deťmi, kde sú zvieratá v tvare číslic,“ vymenúva svoje diela. Marcel Gellen má päťročného syna, ale neodváži sa tvrdiť, či pôjde v otcových šľapajach. „Na kruhu už samozrejme skúšal robiť, ale má v sebe ešte veľa detskej netrpezlivosti. Hnevá sa, keď sa mu nedarí,“ dodal.
